Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

ich zamestnávateľom dočasne vyslaní z uvedeného obvyklého miesta výkonu práce na iné miesto výkonu práce. 14 Inak povedané, na cestovné náhrady podľa právneho poriadku hostiteľského štátu budú mať zamestnanci nárok len pri presune do miesta, na ktoré boli vyslaní a späť alebo v prípade, ak sa budú premiestňovať v rámci dočasné- ho pridelenia na iné miesto ako je obvyklé miesto výkonu práce v hostiteľskom štáte. Pri transpozícii smernice slovenský zákonodarca odlišne upravil poskytovanie ces- tovných náhrad pri vysielaní zamestnancov slovenským zamestnávateľom do iných členských štátov a pri vysielaní zamestnancov zamestnávateľom z iného členského štátu na územie Slovenskej republiky. Poskytovanie cestovných náhrad vo vzťahu k zamestnanom vyslaným zo Slovenska do iného štátu bude upravené v línii s doterajším poskytovaním cestovných náhrad, pričom ide o výhodnejšiu právnu úprava z pohľadu zamestnanca ako vyžaduje nová smernica. Článok 2 ods. 7 Smernice 96/71/ES však ustanovuje, že smernica nebráni uplatneniu pracovných podmienok výhodnejších pre zamestnanca. Ustanovenie § 6 ods. 1 druhá veta zákona o cestovných náhradách vzťahujúce sa na zamestnancov vyslaných zo Slovenskej republiky do iného členského štátu sa no- velou zákona mení nasledovne : „Ak je zamestnanec vyslaný do členského štátu Európskej únie, patria mu náhrady v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracovnej ceste, ak mu nepatria výhodnejšie náhrady podľa práva členského štátu Európskej únie, do ktorého je vyslaný.“ Pre slovenského zamestnávateľa vysielajúceho zamestnancov do iného člen- ského štátu bude uvedená zmena v praxi znamenať, že pri vyslaní bude musieť vysla- ným zamestnancom ako doteraz poskytovať cestovné náhrady podľa § 6 ods. 1 druhá veta zákona o cestovných náhradách v rozsahu a vo výške ako pri zahraničnej pracov- nej ceste, avšak len za podmienky, že mu nepatria výhodnejšie náhrady podľa práva členského štátu Európskej únie, do ktorého je vyslaný. Výhodnejšie náhrady v zmysle tohto ustanovenia je potrebné vykladať tak, že právny poriadok iného členského štátu zaručuje zamestnancom vyššie cestovné náhrady alebo poskytuje inú, ďalšiu náhradu, ktorú slovenský zákon o cestovných náhradách nepozná. Z predmetného ustanovenia vyplýva, že zamestnancovi budú naďalej vyplácané cestovné náhrady počas celej doby trvania vyslania (viď bod 1.1) a obmedzenie smer- nice uvedené pri článku 3 ods. 1 písm. i), ktoré ustanovuje, že cestovné náhrady budú vyplácané len pri presune z obvyklého miesta výkonu práce v hostiteľskom štáte a pri dočasnom pridelení na iné miesto, sa v prípade vyslania zamestnanca zo Slovenska do iného členského štátu aplikovať nebudú. Ide totiž o uplatnenie pracovných pod- mienok, ktoré sú pre zamestnanca výhodnejšie. Na hosťujúceho zamestnávateľa, ktorý vysiela zamestnancov z iného členského štá- tu na územie Slovenskej republiky sa bude vzťahovať povinnosť poskytovať cestovné náhrady podľa právneho poriadku Slovenskej republiky. Hosťujúci zamestnávateľ teda

14 odsek 8 úvodných ustanovení smernice

109