Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

VYSIELANIE OBČANOV TRETÍCH KRAJÍN DO ČLENSKÝCH KRAJÍN ÚNIE V JUDIKATÚRE SÚDNEHO DVORA EÚ 1

doc. JUDr. Viktor Križan, PhD. 2 Sloboda poskytovať služby vo všetkých členských štátoch EÚ je jedným zo základ- ných pilierov jednotného vnútorného trhu. Znamená, že subjekty môžu poskytovať služby v inom členskom štáte bez toho, aby v ňom museli mať sídlo. Za týmto účelom musia do iného členského štátu vyslať svojich zamestnancov, ktorí budú dané úlohy vykonávať. Pri dočasnom vyslaní zamestnancov 3 v rámci EÚ sa zamestnanec indivi- duálne nerozhoduje, že vstúpi na určitý dlhší alebo kratší čas na pracovný trh iného členského štátu EÚ, ale zamestnávateľ ho vyšle na určitú dobu do niektorej z krajín EÚ pracovať v prospech iného podnikateľa bez toho, aby s ním skončil existujúci pracov- noprávny vzťah. Zamestnávateľ tak robí za účelom dosiahnutia zisku v rámci svojich komerčných aktivít vo vzťahu k zahraničnému obchodnému partnerovi. Zamestnanca v prípade vyslania na územie iného členského štátu za účelom poskytovania služieb môžeme považovať skôr za akéhosi sprostredkovateľa, prostredníctvom ktorého dochá- dza k poskytovaniu služby. Rovnako sa zamestnanci, ktorí boli vyslaní do inej krajiny, aby vykonávali služby, po skončení vyslania vracajú do krajiny ich pôvodu bez toho, aby sa ocitli na trhu práce hostiteľského členského štátu. Problematicky pôsobí vysielanie občanov tretích krajín, ktorého účelom je obchá- dzať vnútroštátne požiadavky na zamestnávanie cudzincov. Cieľom tohto príspevku je analyzovať danú situáciu z pohľadu judikatúry Súdneho dvora EÚ. 1. SLOBODA POSKYTOVAŤ SLUŽBY Články 56 až 62 Zmluvy o fungované Európskej Únie (ďalej len „ ZFEÚ“) 4 stano- vujú slobodu poskytovať služby v rámci Únie. Konkrétne, článok 56 ZFEÚ zakazuje 1 Vedecký príspevok bol vypracovaný v rámci riešenia projektu VEGA 1/0081/19 s názvom Európsky sociálny model a jeho tendencie, zodpovedný riešiteľ doc. JUDr. Miloš Lacko, PhD. 2 Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia, Právnická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave 3 Európska únia vo svojich dokumentoch používa v prevažnej väčšine prípadov výraz „pracovník“. Na- proti tomu, zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) používa výraz „zamestnanec“ a nepoužíva výraz „zamestnanec“. Výraz zamestnanec je právnym výrazom označujúcim osobu, ktorá je zmluvnou stranou určitého druhu právneho vzťahu, ktorý sa bežne označuje ako pracovný pomer. Výraz zamestnanec je širším výrazom, ktorý sa môže aplikovať na akéhokoľvek zamestnanca, bez ohľadu na to, či je alebo nie je zamestnancom. Vzhľadom na to, že vzťahy, ktoré sú predmetom nášho záujmu sú, pracovnoprávnymi vzťahmi budeme, s prihliadnutím aj na jednotnosť terminológie a jej súlad so slovenským právnym poriadkom, používať v našom výklade výraz „zamestnanec“. 4 Ú. v. EÚ C 326, 26. 10. 2012, s. 47-390

112