Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

1. PRACOVNÝ ČAS AKO NÁSTROJ OCHRANY ZDRAVIA PRI PRÁCI Pri tvrdení, že pracovný čas ovplyvňuje zdravie osoby sa môžeme opierať iba o po- znatky pochádzajúce z iných vedných odborov. Z viacerých štúdií abstrahujeme zo- všeobecnené zistenie, že dlhý pracovný čas, práca na zmeny, nočná práca, pracovná pohotovosť či nepravidelné (atypické) hodiny vymykajúce sa štandardnému modelu pracovného týždňa 3 sú spôsobilé ovplyvniť zdravotný stav zamestnanca. Následky od- rážajúce sa na zdraví sa v odborných prieskumoch líšia v závislosti od zvolených pre- menných (druh práce, intenzita práce, výkon práce v zmenovom režime, nočná práca, pracovná pohotovosť a pod.). Opakujú sa poškodenia ako poruchy spánku, únava, zvyšuje sa riziko výskytu kardiovaskulárnych chorôb, alebo poruchy duševného zdra- via. 4 Tie sú do istej miery výsledkom ťažkostí spojených s nemožnosťou zosúladenia pracovného a rodinného života. Práca a pracovný čas sú vďaka informačno – komuni- kačným technológiám kompatibilnejšie pre potreby jednotlivca, čím sa umožňuje sú- bežne realizovať nielen pracovné a rodinné povinnosti, ale aj pracovné povinnosti pre niekoľkých zamestnávateľov súčasne. To však môže v konečnom dôsledku viesť k pre- dlžovaniu pracovného času, a tým aj potenciálnym dôsledkom pre vlastné zdravie. Ako uvádza Výkladové oznámenie Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2017/C-165/01) (ďalej len „Výkladové oznámenie Komisie k smernici o pracovnom čase“) „ takéto for- my organizácie práce sú možné, keďže smernica o pracovnom čase stanovuje minimálne normy a na jej základe sa nemajú žiadnym spôsobom ukladať administratívne, finančné a právne obmedzenia, ktoré by bránili vzniku a rozvoju malých a stredných podnikov.“ 5 Spôsob zabezpečenia ochrany zdravia zamestnancov, ktorý sa dosahuje aj prostred- níctvom nastavenia pracovného času dosvedčuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracov- ného času (ďalej len „smernica o pracovnom čase“). Prierezovo v jednotlivých svojich ustanoveniach v každom ohľade zdôrazňuje význam pracovného času pre bezpečnosť a zdravie pracovníkov. Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podpo- ru zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len smernica o „BOZP“) sa osobitne o pracovnom čase ako o pôsobiacom faktore pracovného prostredia nezmie- ňuje. V rámci všeobecných povinností zamestnávateľa na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) ustanovuje povinnosť zamestnávateľa k rozvíjaniu 3 Pod štandardným modelom pracovného týždňa pritom máme na mysli napríklad výkon práce od pon- delka do piatku/soboty s maximálnym 40 hodinovým pracovným časom týždenne. 4 Pozri napríklad JOHNSON, J. V., LIPSCOMB, J., Long Working Hours, Occupational Health and the Changing Nature of Work Organization. In: American Journal of Industrial Medicine , 2006, s. 924- 925. ISSN:1097-0274, MESSENGER, J. 2018. Working time and the future of work . Geneva: ILO, 2018, 35 s. Dostupné na: https://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---dgreports/-. NICOL, A.-M., BOTTERILL, J., S., On-call work and health: a review. In: Environmental Health : A Global Access Science Source , 2004, Vol. 3, No. 15. 5 Výkladové oznámenie Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2017/C-165/01), s. 4.

87