Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

mzdy alebo odmeny na to, aby mohla vykonávanú činnosť posúdiť ako závislú prácu. Predíde sa tým obchádzaniu zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní zo strany zamestnávateľov fiktívnou argumentáciou o nedojednaní mzdy alebo odmeny. Vypustenie znaku „za mzdu alebo odmenu“ však nespôsobuje to, že závislá práca nie je vykonáva za mzdu alebo odmenu, keďže povinnosť poskytnúť mzdu alebo od- menu za vykonanú prácu vyplýva z čl. 36 písm. a) Ústavy SR, ako aj z ustanovení § 43, § 47 a 118 Zákonníka práce.“ Aj s prihliadnutím na uvedené, dôvodom zakotvenia pojmu závislej práce do Zákonníka práce bola najmä požiadavka inšpektorátov práce vyhodnocovať, či do- chádza k výkonu závislej práce, na základe zákonom stanovených charakteristík zá- vislej práce. V praxi však dochádzalo k tomu, že zamestnávatelia v snahe „vyhnúť sa“ zamestnávaniu a angažovať ľudí ako živnostníkov sa snažili výkon práce fyzických osôb nastaviť tak, aby nenapĺňali znaky závislej práce v Zákonníku práce. Dochádzalo tak k paradoxným situáciám, kedy fyzickým osobám boli prenajímané časti výrobných strojov, aby nebol naplnený znak, že závislá práca je práca vykonávaná výrobnými prostriedkami zamestnávateľa. Preto dochádzalo k znižovaniu počtu charakteristík zá- vislej práce. Otázne je, či až takto sa má uberať legislatívna činnosť, keď z dôvodu zamedzenia obchádzania pracovnoprávnej úpravy musel „vypadnúť“ z právnej úpravy Zákonníka práce podstatný znak závislej práce, ktorým je odplatnosť. MZDA ZAMESTNANCA Relatívne novým inštitútom slovenského Zákonníka práce je zakotvenie možnosti vyplácania peňažného plnenia pri príležitosti letnej dovolenky a vianočných sviatkov. V praxi sa pre tieto plnenia zaužíval pojem 13. plat a 14. plat. Poskytovanie týchto pl- není bolo možné aj za predchádzajúcej právnej úpravy, keďže niektorí zamestnávatelia ich mali upravené v podnikových kolektívnych zmluvách, iní ich poskytovali na zákla- de dohody so zamestnancom. Podľa § 118 ods. 4 Zákonníka práce ako mzda sa posudzuje aj peňažné plnenie, ktoré môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancovi za prácu pri príležitosti a) obdobia letných dovoleniek, b) vianočných sviatkov . Súčasne bol upravený aj § 130 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje splatnosť mzdy. V zmysle tohto ustanovenia sa mzda podľa § 118 ods. 4 písm. a) Zákonníka prá- ce (tzv. 13. plat) sa vypláca v mesiaci jún príslušného kalendárneho roka a mzda podľa § 118 ods. 4 písm. b) Zákonníka práce (tzv. 14. plat) sa vypláca v mesiaci december príslušného kalendárneho roka. Zakotvenie možnosti vyplácania vyššie uvedených peňažných plnení do Zákonníka práce, ktoré bolo možné vyplácať aj pred touto prijatou zmenou pôsobí zmätočne.

7