Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

zadefinovanie pojmu nepredvídateľnosti pracovného režimu ako podstatné pre účinné vykonanie smernice. Postupovať bude zrejme potrebné v súlade s ust. čl. 2 písm. c) smernice a vyššie uvedeným bodom 21, ktorých základom je neexistencia pevne stano- veného rozvrhu pracovného času. Rozvrhovanie pracovného času slúži k rozlišovaniu medzi časom výkonu práce a odpočinkom po práci. Podľa ust. § 90 ods. 4 ZP začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov a oznámi to písomne na mieste zamestnávateľa, ktoré je zamestnancovi prístupné. Ak by zástupcovia zamestnancov u zamestnávateľa nepôsobili, je zamestnávateľ oprávnený rozhodnúť samostatne (§ 12 ods. 1 ZP). Z hľadiska realizácie práva na nepretržitý denný alebo týždenný odpočinok je ďalej dôležité, aby zamestnanci boli o rozvrhnutí pracovného času vopred informovaní. Podľa ust. § 90 ods. 9 je zamestnávateľ povin- ný rozvrhnutie pracovného času oznamovať zamestnancom najmenej týždeň vopred a s platnosťou najmenej na jeden týždeň. Vychádzame z výkladu, že pôjde o oznámenie konkrétneho rozvrhu pracovného času (pracovných zmien), teda štandardné vopred určené rozvrhnutie pracovného času, vrátane začiatku a konca pracovného času v jed- notlivých dňoch výkonu práce. 19 Skutočnosť, že pod rozvrhnutím pracovného času môže rozumieť organizáciu práce podľa určitého rozvrhu potvrdzuje aj čl. 13 smernice Európskeho parlamentu a Rady o pracovnom čase. 20 Pre nepredvídateľný pracovný režim je typické, že vopred stanovené rozvrhnutie pracovného času, vrátane pevného rozvrhu pracovného času (pracovných zmien) chý- ba. Na základe tejto skutočnosti vnímame premietnutie požiadaviek vyplývajúcich zo smernice pre potreby aktuálneho stavu slovenskej pracovnoprávnej úpravy najmä v in- štitúte domáckej práce alebo telepráce a pri dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Konkrétne podľa ust. § 52 ods. 1 ZP sa na zamestnancov vykonávajúcich do- mácku prácu alebo teleprácu okrem iného nevzťahujú ustanovenia o rozvrhnutí pra- covného času, nepretržitom dennom odpočinku, či nepretržitom odpočinku v týždni. Zamestnanci pracujúci v tejto forme pracovného pomeru si autonómne rozvrhujú čas, v ktorom budú vykonávať prácu a v ktorom budú odpočívať. Podľa povahy práce môže ísť napríklad o zadanie konkrétnych úloh, pričom pre zamestnávateľa je dôležité ich splnenie v dostatočnej kvalite. Výkon práce formou telepráce sa ale môže realizovať aj na princípe zadávania a plnenia úloh v ktorejkoľvek hodine a v ktoromkoľvek dni. Model fungovania bude samozrejme závisieť nielen od povahy vykonávanej práce, ale 19 TOMAN, J., Pracovný čas . Bratislava: Wolters Kluwer SR, 2018, s. 68. 20 Členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie toho, že zamestnávateľ, ktorý hodlá organizovať prácu podľa určitého rozvrhu, vezme do úvahy všeobecnú zásadu, že práca sa má prispôsobiť pracovníkovi s cieľom obmedziť najmä monotónnu prácu a prácu s vopred určeným tempom, v závislosti od typu pracovnej činnosti a od požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä pokiaľ ide o prestávky v práci v priebehu pracovného času.

95