SLP 12 (2017)

vyčerpanie vnútroštátnych opravných prostriedkov 430 či otázka tzv. nepretržitého po- rušovania ľudských práv. 431 Interamerický súd sa okrem toho zaoberal aj otázkou poru- šenia čl. 1 (povinnosť rešpektovať chránené práva), čl. 19 (práva dieťaťa) a čl. 2 (vnút- roštátne právne dôsledky) Amerického dohovoru. Práve v súvislosti s právami dieťaťa poňal Interamerický súd osobitý postup rozhodovania o predloženej veci, kedy apliko- val podľa neho najlepší postup pre ochranu práv dieťaťa, ktoré navzájom spolu súvisia a sú neoddeliteľné. 432 Ako súd zdôraznil, v prípade ochrany práv dieťaťa ide o jeho naj- lepší záujem, ktorý ovplyvňuje interpretáciu relevantných ustanovení Amerického do- hovoru. 433 Vzhľadom na zameranie príspevku je potrebné uviesť, že Interamerický súd zdôraznil nederogovateľnosť práva na štátnu príslušnosť, ktoré ovplyvňuje výkon iných práv, v tomto prípade najmä právo na vzdelanie, keďže deti bez rodného listu nemali právo zapísať sa a navštevovať školu a tiež právo na zdravotnú starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Súd pritom zohľadnil špecifické postavenie obetí, v statuse ktorých sa spájala príslušnosť k viacerým zraniteľným skupinám: k migrantom, ženám, deťom. Štátna príslušnosť podľa Interamerického súdu už nie je vecou výlučnej kompetencie štátu v zmysle zákazu svojvoľnosti rozhodovania. 434 Interamerický súd vo svojom rozhodnutí poukázal na nevyhnutnosť prijať opatrenia nielen v prejednávanom prípade dvoch dievčat, ktorým priznal finančné odškodne- nie, ale celej haitskej diskriminovanej komunity, ktorej postavenie reflektovali správy rôznych organizácií. 435 Rozhodol preto o potrebe prijať v rozumnom čase garancie ne- opakovania vzniknutej situácie, a to prostredníctvom legislatívnych opatrení, pričom zdôraznil nevyhnutnosť jednoduchosti a prístupnosti celej procedúry registrácie aj do- minikánskych detí haitského pôvodu, ktorej jedinou podmienkou je fakt narodenia na území Dominikánskej republiky. 436 430 Práve v prezentovanom prípade Interamerický súd rozhodol, že štát, voči ktorému sa namieta porušenia práv podľa Interamerického dohovoru, musí svoju námietku vo veci vyčerpania vnútroštátnych oprav- ných prostriedkov aplikovať už v konaní pre Interamerickou komisiou. 431 Na rozdiel od napr. prípadu Serrano Cruz Sisters v. El-Salvador , rozsudok z 1. marca 2005, séria C, č. 120, Interamerický súd rozhodol, že hoci k odmietnutiu registrácie narodenia došlo ešte predtým, ako Dominikánska republika uznala jurisdikciu Interamerického súdu prijímať sťažnosti od jednotliv- cov, jeho následky znamenali pokračujúce porušovanie chránených práv. Yean a Bosico v. Dominikánska republika , op. cit ., § 106. 432 Sudca Cançado-Trincdade vo svojom osobitnom stanovisku odkázal na svoje osobitné stanovisko z prí- padu Acosta-Calderón v. Ekvádor , Interamerický spd pre ľudské práva, rozsudok, 24. máj 2005, séria C, č. 129. 433 Pozri tiež Poradný posudok Interamerického súdu pre ľudské práva Právne podmienky a ľudské práva dieťaťa, poradný posudok OC-17/02, 28. august 2002, séria A, č. 17, § 56 a nasl. 434 Yean a Bosico v. Dominikánska republika , op. cit., § 138. Interamerický súd tu cituje svoj poradný posu- dok Navrhované zmeny naturalizačného ustanovenia Ústavy Kostariky, op. cit. 435 Pozri napr. správy Human Rights Watch, Amnesty International, ktoré sú prístupné na ich webových stránkach, príp. podanie Open Society Justice Initiative a Center for Justice and International Law Výboru na odstránenie rasovej diskriminácie, ktoré je prístupné na http://tbinternet.ohchr.org/Treaties/ CERD/Shared%20Documents/DOM/INT_CERD_NGO_DOM_13708_E.pdf [cit. 2017-05-21]. 436 Yean a Bosico v. Dominikánska republika , op. cit., § 239-242.

130