SLP 12 (2017)

opatrení na nápravu porušení odporučil Dominikánskej republike aj novelizáciu jej ústavných článkov. 445 Ďalším medzníkom vo vnútroštátnom právnom vývoji v Dominikánskej repub- like však bolo rozhodnutie Ústavného súdu Dominikánskej republiky, ktoré bolo prijaté pár mesiacov po ostatne uvedenom rozsudku Interamerického súdu a ktorým Ústavný súd Dominikánskej republiky vyhlásil uznanie jurisdikcie Interamerického súdu pre ľudské práva v roku 1999 za protiústavné, pretože bolo upravené prezident- ským dekrétom a nebolo ratifikované zákonodarcom, a to aj napriek tomu, že ten- to postup v roku 1999 zodpovedal vnútroštátnej legislatíve. 446 Najvyšší predstavitelia štátu v danej veci ďalej nekonali a webová stránka Interamerického súdu stále uvá- dza Dominikánsku republiku ako zmluvnú stranu Amerického dohovoru o ľudských právach, ktorá uznala jeho jurisdikciu v rozhodovaní o individuálnych sťažnostiach. V každom prípade tento postup neznamená upokojenie a vyriešenie situácie vo vzťahu k osobám pozbavených štátneho občianstva Dominikánskej republiky, práve naopak, čo monitorujú správy tak Interamerickej komisie pre ľudské práva ako aj ľudskopráv- nych organizácií. 447 Závery Štátna príslušnosť má v súčasnosti na rozdiel od tradičného vnímania tohto vzťahu medzi jednotlivcom a štátom aj rozsiahly ľudskoprávny kontext. Svedčia o tom nielen hmotnoprávne ustanovenia ľudskoprávnych dokumentov, ale aj judikatúra regionál- nych rozhodovacích mechanizmov, či už ide o systém, ktorý upravuje právo na štátnu príslušnosť výslovne (predovšetkým Americký dohovor o ľudských právach a Africká charta práv a blaha afrického dieťaťa) alebo ho ochraňuje nepriamo prostredníctvom ochrany iných práv, napr. práva na slobodu pohybu a politických práv (Európsky do- hovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Africká charta ľudských prv a práv národov). Všetky skúmané rozhodnutia sa sústreďujú na niekoľko oblastí. Z nich často zdôrazňovanou je dôležitosť existencie štátnej príslušnosti pre výkon iných práv, kto- rá je čitateľná aj v iných medzinárodnoprávnych záväzkoch štátov, najmä v záväzku predchádzať a redukovať apolitizmus. Otázka obmedzenia tradičných práv suveréna vo vzťahu k udeľovaniu a odnímaniu štátnej príslušnosti je navyše osobitne reflektovaná procesnými požiadavkami ochrany ľudských práv. V prvom rade ide predovšetkým o zákaz svojvoľnosti prijímania rozhodnutí štátnymi orgánmi, ktoré musia požiadavky 445 Ibid. § 512 (čl. 20). 446 Bližšie k vyhláseniam a komentárom daného rozhodnutia Ústavného súdu Dominikánskej republiky, TC/0256/14, zo 4. novembra 2014 pozri http://www.oas.org/en/iachr/media_center/preleases/2014/130. asp alebo https://www.opensocietyfoundations.org/press-releases/flawed-ruling-dominican-republic-thre- atens-human-rights-protections [cit. 2017-05-21].Pozri tiež SHELTON, D., HUNEEUS, A. In Direct Action of Unconstitutionality Initiated Against the Declaration of Acceptance of the Jurisdiction of the Inter-American Court of Human Rights. 109 (4) The American Journal of International Law 2015, ss. 866-872. 447 Pozri napr. Výročnú správu Interamerickej komisie pre ľudské práva za rok 2016, kap. IV.B.

132