PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

na súkromie sa zaručuje osobe možnosť rozhodovať samostatne o tých záležitostiach, ktoré sa uznávajú za súkromné. “ 4 Právo na súkromný život patrí medzi základné ľudské práva, ktoré sú garantované článkom 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Tento článok ustanovuje, že „ každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinné ho života, obydlia a korešpondencie .“ Výklad tohto práva bol rozšírený v rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva. V rozhodnutí vo veci Perry v. Spojené krá ľovstvo 5 súd konštatoval, že rozvíjanie vzťahov s okolitým svetom zahŕňa nielen činnos ti súkromnej, ale aj profesijnej povahy. Na základe svojej judikatúry ESĽP postupne vytvoril systematizáciu práva na súkromie, ktorú rozdelil do troch základných rovín: sloboda rozhodovania o vlastnom živote, ochrana súkromnej sféry a právo na slobodný životný štýl. Z hľadiska pracovnoprávnych vzťahov má najväčší význam druhá rovina, teda právo na ochranu súkromnej sféry. Táto oblasť zahŕňa najmä ochranu osobných údajov, osobnej identity, bežnej korešpondencie (či už súkromnej alebo obchodnej), ako aj ochranu elektronickej komunikácie a telefonických hovorov. 6 Ústava Slovenskej republiky upravuje ochranu súkromia a osobnej integrity v nie koľkých ustanoveniach. Podľa čl. 16 ods. 1 je zaručená nedotknuteľnosť osoby a jej súk romia, pričom obmedzenie tohto práva je prípustné len na základe zákona. Článok 22 v odsekoch 1 a 2 ďalej garantuje listové tajomstvo, tajomstvo dopravovaných správ, iných písomností a ochranu osobných údajov. Výslovne sa zakazuje ich porušenie, a to bez ohľadu na spôsob uchovávania či doručovania (napr. poštou, elektronicky alebo iným spôsobom), s výnimkou prípadov výslovne stanovených zákonom. Zároveň sa zaručuje aj tajomstvo komunikácie prostredníctvom telefónu, telegrafu alebo iných obdobných zariadení. Ochrana súkromia zamestnanca nie je upravená len v medzinárodných dokumen toch a judikatúre, ale aj v národnej právnej úprave, napríklad v Občianskom zákonní ku alebo aj v Zákonníku práce. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti. Toto právo zahŕňa predovšetkým ochranu života a zdravia, občianskej cti, ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, mena a prejavov osobnej povahy. § 13 ods. 4 Zákonníka práce stanovuje, že zamestnávateľ nesmie bez váž nych dôvodov zasahovať do súkromia zamestnanca na pracovisku alebo v spoločných priestoroch, najmä formou monitorovania, zaznamenávania telefonických hovorov alebo kontroly elektronickej pošty. Ak sa zamestnávateľ rozhodne zaviesť takýto kon trolný mechanizmus, musí o ňom zamestnanca vopred informovať. Zároveň je povin

4 DRGONEC, Ján. Čl. 16. In: DRGONEC, Ján. Ústava Slovenskej republiky . 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2019, s. 424. 5 Bližšie pozri.: Rozhodnutie ESĽP Perry proti Spojenému kráľovstvu, 2003 číslo sťažnosti č. 63737/00. 6 BARANCOVÁ,H. Nové technológie v pracovnom práve a ochrana zamestnanca (možnosti a riziká) . Praha: Leges, 2016, s. 13–19.

40