PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

ný prerokovať rozsah, spôsob a trvanie kontroly so zástupcami zamestnancov, a tieto informácie následne oznámiť aj samotným zamestnancom. 2. Digitalizácia a jej dopad na súkromie zamestnanca Digitalizácia predstavuje významný fenomén, ktorý už niekoľko rokov zásadne ovplyvňuje oblasť pracovného práva. S rastúcim vývojom technológií a zavádzaním nových digitálnych nástrojov vznikajú výzvy, s ktorými sa musí vyrovnať nielen spoloč nosť ako celok, ale aj právna veda, ktorá je nútená reflektovať meniace sa podmienky výkonu práce. Podobná potreba právnej adaptácie bola badateľná už v minulosti, na príklad pri nástupe výpočtovej techniky, rozšírení internetu či implementácii elektro nickej pracovnej komunikácie prostredníctvom e-mailu. Súčasný technologický pokrok však prináša nový, často problematický rozmer, vzniká napätie medzi legitímnym účelom využívania technológií a rizikom ich zne užitia, najmä v kontexte monitorovania zamestnancov zo strany zamestnávateľa alebo dokonca tretích subjektov. V digitálnej ére čelíme čoraz častejším zásahom do súkromia zamestnancov počas výkonu práce. Hoci moderné technológie, ako bezdrôtové siete, výpočtová technika, mobilné zariadenia, kamerové systémy či elektronická pošta, prispievajú k výraznému zvýšeniu efektivity a jednoduchosti pracovných procesov, zároveň nastoľujú zásadnú otázku: za akú cenu? Monitorovanie prostredníctvom technológií (napr. mailovej komunikácie, kame rového systému) zamestnávateľmi im síce umožňuje kontrolovať pracovnú činnosť za mestnancov, no nevyhnutne dochádza k zásahom do ich súkromia. Tým vzniká práv ne aj eticky citlivý konflikt medzi oprávneným záujmom zamestnávateľa na kontrolu a výkonom dozoru nad plnením pracovných povinností a základným právom zamest nanca na ochranu súkromia. Jedným z najčastejších dôvodov zavedenia monitorovania zamestnancov je ochra na majetku zamestnávateľa, najmä ak to vyplýva z povahy vykonávanej činnosti. Monitorovanie sa typicky realizuje v priestoroch so zvýšeným bezpečnostným rizikom, napríklad v bankách, úradných priestoroch, výrobných halách, skladoch alebo vstup ných chodbách, teda v miestach, kde sa manipuluje s finančnými prostriedkami, cennosťami alebo iným hodnotným majetkom, ktorý si vyžaduje zvýšený dohľad. Na druhej strane existujú priestory, ktoré sa tešia vyššiemu stupňu ochrany súkromia zamestnancov. Medzi takéto patria najmä kancelárie (ak slúžia na individuálnu prácu), šatne, toalety či sprchy. Monitorovanie týchto priestorov je z povahy veci problematic ké a vo väčšine prípadov neprípustné, a to vzhľadom na zásah do ľudskej dôstojnosti a súkromnej sféry jednotlivca. Z hľadiska odôvodnenia patria medzi najčastejšie legi tímne dôvody zavedenia monitorovacích systémov najmä ochrana majetku zamestná vateľa a kontrola dodržiavania pracovných povinností zo strany zamestnancov. Napriek

41