PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

Uvedené nariadenie sa výslovne dotýka aj oblasti pracovného práva, a to prostred níctvom prílohy III, ktorá vymedzuje kategórie vysokorizikových systémov AI, na kto ré sa vzťahujú osobitné regulačné požiadavky, ako napríklad dohľad nad daným systé mom, vedenie záznamov, transparentnosť ako aj nápravné opatrenia (na odstránenie vád, ktoré nie sú v súlade s nariadením). Medzi týmito kategóriami sa nachádzajú aj systémy využívané v súvislosti so zamestnanosťou, riadením pracovníkov a prístupom k samostatnej zárobkovej činnosti. Konkrétne ide o systémy AI určené na nábor alebo výber fyzických osôb (vrátane výberu, filtrovania a hodnotenia žiadostí); systémy AI používané pri rozhodovaní o podmienkach pracovnoprávneho vzťahu ( napr. ukon čenie pracovnoprávneho vzťahu, prideľovanie pracovných úloh na základe individu álneho správania, vrátane systémov monitorujúcich a hodnotiacich pracovný výkon a správanie zamestnancov.) Do tejto kategórie spadajú aj systémy založené na biometrických údajoch, vrátane systémov na rozpoznávanie emócií, 13 ktorých použitie v pracovnoprávnom kontexte môže predstavovať významné riziká pre základné práva dotknutých osôb, predovšet kým pokiaľ ide o právo na súkromie a ochranu osobných údajov. V praktickej využitie nachádza algoritmické riadenie v rôznych formách v rámci pracovného práva od automatizovaného prehodnocovania a selekcie životopisov uchá dzačov o zamestnanie, cez analýzu mimiky počas video pohovorov, až po sledovanie a vyhodnocovanie pracovného výkonu zamestnancov na základe analýzy ich fyzickej činnosti. V praxi sa na tento účel využívajú napríklad nositeľné zariadenia, ktoré sa uplatňujú v skladoch, call centrách či na iných typoch pracovísk. Tieto zariadenia ge nerujú metriky produktivity a umožňujú vytváranie výkonnostných rebríčkov zamest nancov. Niektoré nositeľné technológie, zamerané predovšetkým na bezpečnostné úče ly, integrujú senzory určené na meranie fyzického odstupu, detekciu rizikového alebo potenciálne škodlivého pracovného prostredia, ako aj na zaznamenávanie fyziologic kých parametrov pracovníkov za účelom monitorovania ich zdravotného stavu a cel kovej pohody. Súčasťou algoritmického riadenia sú aj systémy, ktoré určujú konkrétne úlohy, ktoré majú zamestnanci vykonať, vrátane ich časového harmonogramu a pora dia plnenia. Významné využitie systémov umelej inteligencie v oblasti zamestnanosti spočíva najmä v tzv. riadení pracovnej sily, ktoré možno vo všeobecnosti definovať ako využívanie nástrojov založených na analýze dát, ktoré zhromažďujú a spracúvajú roz siahle množstvo informácií o zamestnancoch s cieľom prideľovať im pracovné úlohy, hodnotiť ich výkonnosť alebo iniciovať disciplinárne opatrenia. 14 13 Príloha III k Nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1689 z 13. júna 2024, ktorým sa stanovujú harmonizované pravidlá v oblasti umelej inteligencie. 14 PONCE DEL CASTILLO, A. TEAS, S. Artificial Intelligence and Labor Law. In: The Cambridge Hand book of the Law, Ethics and Policy of Artificial Intelligence. Cambridge University Press, 2025, s. 343–347. ISBN 9781009367783. Dostupné na : https://www.cambridge.org/core/services/aop-cambridge-core/ content/view/0AD007641DE27F837A3A16DBC0888DD1/9781009367813AR.pdf/The_Cam bridge_Handbook_of_the_Law__Ethics_and_Policy_of_Artificial_Intelligence.pdf?event-type=FTLA.

44