PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

Záver Ochrana súkromia zamestnanca predstavuje čoraz aktuálnejšiu tému, najmä v kontexte dynamického rozvoja digitálnych technológií a nástupu umelej inteligen cie. S narastajúcim využívaním týchto nástrojov v pracovnom prostredí je nevyhnutné starostlivo zvažovať hranicu medzi oprávneným záujmom zamestnávateľa na ochrane svojho majetku a právom zamestnanca na súkromie. Zamestnávatelia majú legitímny záujem využívať moderné technológie vrátane umelej inteligencie na zvyšovanie bez pečnosti a efektivity pracovných procesov. Ich rozhodnutia o rozsahu ich využívania musia byť v súlade s platnou legislatívou a podliehať primeranej regulácii a kontrole. Akékoľvek spracúvanie osobných údajov prostredníctvom AI, ktoré môže zasahovať do súkromia zamestnanca, musí byť jasne definované internými predpismi, a zároveň odôvodnené ako nevyhnutné a primerané opatrenie. Zásahy do súkromia musia vždy spĺňať zásadu proporcionality, musia byť primerané sledovanému účelu, nesmú presa hovať rozsah nevyhnutný na jeho dosiahnutie a musia rešpektovať základné práva do tknutých osôb. Technológie, vrátane umelej inteligencie, nesmú byť využívané plošne ani preventívne bez existencie legitímneho dôvodu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že umelá inteligencia nie je bezchybná a môže sa dopúšťať omylov, čo si vyžaduje zvýšenú opatrnosť pri jej využívaní. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť transparentnosť, zod povednosť a právnu istotu pri nasadzovaní týchto technológií, a to napríklad prostred níctvom stanovenia presných kritérií ich využívania, ako aj školením zamestnancov o zbere ich údajov a možných zásahoch do ich súkromia. Pri posudzovaní prípustnosti monitorovania zamestnanca na pracovisku je potreb né zohľadniť viacero kľúčových kritérií vyplývajúcich z rozhodovacej činnosti ESĽP. V prvom rade musí byť zamestnanec vopred informovaný o tom, že jeho činnosť na pracovisku môže byť sledovaná. Rovnako je dôležitý rozsah a intenzita monitoro vania, a teda to, či nejde o neprimeraný zásah do jeho súkromia. Monitorovanie musí mať legitímny účel, napríklad ochranu majetku zamestnávateľa alebo prevenciu pred zneužitím. Zároveň je vždy potrebné zvážiť, či by sa rovnaký cieľ nedal dosiahnuť me nej invazívnym spôsobom. Pri hodnotení zásahu treba prihliadať aj na jeho dôsledky pre zamestnanca, napríklad, či monitorovanie viedlo k uplatneniu sankcií alebo do konca k strate zamestnania. Nevyhnutné je tiež poskytnutie primeraných právnych záruk, ktoré zamestnancovi umožňujú brániť sa proti prípadnému zásahu do jeho práv. Rovnaký dôraz na proporcionalitu, transparentnosť a ochranu súkromia musí byť zachovaný aj pri využívaní systémov umelej inteligencie na pracovisku najmä v prípadoch, keď sú tieto systémy nasadzované na účely zberu údajov o zamestnan coch alebo ich hodnotenia. Automatizované rozhodovanie a profilovanie pomocou AI môže mať priamy vplyv na práva a právom chránené záujmy zamestnanca, a preto musí byť takéto spracúvanie údajov posudzované so zvýšenou obozretnosťou.

48