PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

Základnými princípmi tohto systému sa navrhovali a aj sa presadili celospoločen ská solidarita, 13 adresnosť (individualizácia), 14 subsidiarita, 15 finalita, 16 minimálna garancia 17 a profesionalizácia. 18 Systém sociálnej pomoci dotvára systém náhradných zdrojov v situáciách stavu hmotnej alebo sociálnej núdze najzraniteľnejších skupín obyvateľov. Základnými nástrojmi sociálnej pomoci boli navrhnuté poradenstvo, ochrana, dávky, služby a azy ly. Demonopolizácia vytvorila priestor pre pluralizáciu subjektov pôsobiacich v sociál nej sfére, čo sa prejavilo vo výkone pôsobením neštátnych subjektov. 19 Základným konštrukčným prvkom v systéme štátnej sociálnej podpory i sociál nej pomoci sa navrhlo životné minimum. 2. Východiská právnej úpravy životného minima Právna úprava životného minima v Slovenskej republike, ako aj v krajinách EÚ vychádza z neodňateľných a z nescudziteľných prirodzených práv človeka a občana, 13 Poznámka autorky: Ide o základný princíp každej spoločnosti. Základom solidarity je proces preroz deľovania od bohatých k chudobným, resp. k ťažko zdravotne postihnutým prostredníctvom transferov zo štátneho rozpočtu, resp. jednotlivcom – tj. najmä jeho rodinou s prispením štátu, príp. Európskym sociálnym fondom, uplatňujúc pluralitu finančných zdrojov. Celospoločenská solidarita v období rokov 2004 až do súčasnosti sa znížila v maximálne možnej miere najmä z dôvodu zavedenia tzv. rovnej dane, ako aj novej konštrukcie životného minima a spôsobu jeho zvyšovania. Pozri: MACKOVÁ, Z.: Kam smeruje sociálne zabezpečenie v Slovenskej republike a kde zostali hlavné princípy ? (sloboda, rovnosť, sociálna spravodlivosť a sociálna solidarita). In: Analýza vývojových trendov v systéme sociálneho zabezpečenia, Ústav štátu práva SAV, SAP, Bratislava 2016, ISBN 978-80-89607-50-1. s. 47–50. 14 Poznámka autorky: Druh, miera a forma pomoci závisia od individuálnej situácie jednotlivca podľa jeho pomerov a potrieb, príp. potrieb jeho rodiny. 15 Poznámka autorky: Vecná pôsobnosť právnych noriem sociálnej pomoci nastupuje až po vyčerpaní plnenia z iného systému sociálneho zabezpečenia, najmä systému sociálneho poistenia – t.j. dávkami z nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, poistenia v nezamestnanosti a dávkou z garančného poistenia (resp. pomoci rodiny, obce, charitatívnych inštitúcii, cirkvi, atď.). Avšak naďalej je potrebné zabezpečiť nevyhnutné životné potreby jednotlivca, tj. došlo k zmene úlohy štátu, ktorého zásahy nastupujú až na poslednom mieste a štátne zásahy iba „zabezpečujú, umožňujú, motivu jú“, avšak v žiadnom prípade už nenahrádzajú individuálne úsilie jednotlivca. 16 Poznámka autorky: Rozhodujúcou skutočnosťou je výsledok a nie príčina, ktorá výslednú situáciu spô sobila, tj. nie je podstatné, z akej príčiny vznikol stav hmotnej núdze a nepriaznivá sociálna situácia , tj. či vznikla z dôvodu zavinenia jednotlivca alebo bez jeho pričinenia. 17 Poznámka autorky: Záruka základných životných podmienok na ľudsky dôstojnej úrovni je prejavom princípov reálneho fungovania sociálneho štátu (čl. 1 Charty základných práv EÚ, čl. 19 a 39 ods. 2 Ústavy SR, atď.). 18 Poznámka autorky: Pomoc sa má poskytovať prostredníctvom školených sociálnych pracovníkov (tj. te rénnych pracovníkov, opatrovateľov, osobných asistentov, atď.), pričom sa rozoznávajú verejní ( obce, práv nické osoby založené obcami alebo samosprávnymi krajmi) a neverejní poskytovatelia služieb ( väčšinou ide o súkromnoprávne právnické osoby – tj. neštátne právnické osoby alebo fyzické osoby zapísané do registra). 19 Pozri zákon č. 235/1992 Zb. o zrušení pracovných kategórii a o zmenách v sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov.

81