PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

nimiek a dobrí účtovní a daňoví poradcovia – nadácie, daňové raje, oslobodené príjmy, atď.) majú obvykle aj nízke dane z dedičstva alebo darovania majetku (prípad Slovenskej republiky – tieto dane boli zrušené v roku 2004 a bola zavedená tzv. rovná daň). Takýto koncentrovaný majetok do rúk dedičov vedie k nárastu podielu rentierov, zlatokopiek z radov najmä mladej generácie (vzniká tzv. generácia povaľačov), ktorá bez vlastného pričinenia disponuje s väčším majetkom ako bežný zamestnanec zarobí za celý svoj život (ani za 10 životov). Potvrdením T. Pikettyho zistení je skutočnosť, že na celom svete vrátane Slovenskej republiky sú stovky, ba dokonca stovky miliónov ľudí, ktorí nežijú, ale už len prežívajú, resp. živoria. Nerovnomerný ekonomický rast neumožňuje uspokojivý a stabilný rast miezd naprieč sektormi a regiónmi. A kde nerastú mzdy, len ťažko možno očakávať všeobecnú prosperitu bez ohľadu na stupeň vzdelania a odvedený pracovný výkon. Neustále tvrdenia objavujúce sa v médiách (televízii, rádii, v dennej tlači, atď.) , že ces tou ku všeobecnej prosperite je len a len tvrdá práca a dosiahnutie vyššieho, najmä vysokoškolského vzdelania sa stali obyčajným klamstvom. V tejto súvislosti je viac ako zrejmé, že proces ekonomickej globalizácie sa preja vuje aj v podmienkach Slovenskej republiky a aj posledné zmeny realizované (do konca roku 2025 a pripravované v rámci konsolidácie na rok 2026) v oblasti poistného systému zvýšením poistného najmä na zdravotné poistenie pre zamestnancov a samostatne zá robkovo činné osoby, ako aj zamestnávanie osôb s tzv. odvodovou úľavou na sociálne poistenie a nespočetné množstvo výnimiek pri (ne)platení poistného z dohôd o prá cach vykonávaných mimo pracovného pomeru, ako aj v oblasti štátnych sociálnych dávok najmä používaním represívnych opatrení a na strane druhej umožňujúcej najmä ekonomicky aktívnym subjektom pracovať (bez akéhokoľvek obmedzenia dosahovaných príjmov) a v systéme sociálnej pomoci umožnenie kumulácie osobitného príspevku a nízkej mzdy (na úrovni minimálnej mzdy, resp. podpriemernej mzdy) zo zamestnania sú v prospech kapitálu, resp. zamestnávateľských subjektov, avšak sociálna ochrana zamestnancov je minimálna, ba dokonca žiadna. Vznikajú nové sociálne riziká, a to aj napriek tomu, že človek má prácu. Avšak nízka odmena za vykonanú prácu a druh práce 106 neumožňujú dostať sa z chudoby, ba dokonca uspokojovať ani základné ži 106 Poznámka autorky: Už v roku 1984 Rada Európskeho spoločenstva formulovala hranicu chudoby ako polovicu čistého priemerného príjmu na občana v danej krajine. Podľa Medzinárodnej organizácie práce do tejto skupiny patrí obyvateľstvo, ktorého úroveň príjmu predstavuje 2/3 a menej ako je celoštátny priemer . Vo väčšine krajín Európskej únie sa za chudobných považujú obyvatelia, ktorí majú k dispozícií menej než polovicu priemerného príjmu v príslušnej krajine a za bohatých sa pokladajú tí, ktorí majú viac ako dvojnásobok tohto priemerného príjmu. In: STANEK, V. a kolektív: Sociálna politika. Sprint, Bratislava 2002, s. 66. Až od 1. 1. 2026 výška mesačnej minimálnej mzdy zamestnanca v pracovnoprávnom vzťahu na ustanovený týždenný pracovný čas dosiahne 60 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za predchádzajúce dva kalendárne roky, t.j. bude vo výške 915 EUR mesačne. V zmysle smernice Európskeho parlamentu o primeraných minimálnych mzdách sa za primeranú minimálnu mzdu považuje mzda vo vzťahu k hrubej mzde, a to vo výške 60 % hrubého mediánu mzdy a 50 % hrubej priemernej mzdy.

94