PRACOVNÍ PRÁVO A SOCIÁLNÍ ZABEZPEČENÍ 2025 - Morávek (ed.)

votné potreby (jedlo – napr. mäso, bývanie, poistné na sociálne poistenie a na zdravotné poistenie), čoho dôkazom je jednoznačne nárast chudobného obyvateľstva. Vzhľadom na to, sa natíska otázka, kam smeruje (nielen) Slovenská republika a aké hodnoty (nie len) slovenská spoločnosť uznáva ? Zdá sa, akoby zákonodarca neustále zabúdal, že „stvoriteľom celého práva je účel, resp. zabezpečenie dobrých životných podmienok spoločnosti pre všetkých (t.j. kvalita života), pokoj a harmónia“ a že „každá právna veta má sociálnu funkciu“, najmä v prá ve sociálneho zabezpečenia a v jeho najdôležitejšom systéme sociálneho poistenia, kto rého hlavnou úlohou je zabezpečenie ochrany všetkého ekonomicky činného obyvateľ stva v produktívnom veku (i v poproduktívnom veku) a ich rodín v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v prípade vzniku sociálnych udalostí a ochrana pred prepadom do stavu hmotnej núdze – tj. do biedy a chudoby. Najväčším problém najmä od roku 2004 až do súčasnosti je neustále skutočnosť, že sumy dávok a príspevkov v hmotnej núdzi nedosahujú sumy životného minima a neustále nízke mzdy zo zamestnania, ná rast inflácie, ako aj rast životných nákladov, najmä za základné potraviny, energie a bý vanie, čo má za následok paradoxne obrovský nárast chudobného obyvateľstva. Tiež treba pripomenúť, že slovenský právny poriadok je súčasťou kontinentálneho systému práva, a nie systému common law – t.j. od prípadu k prípadu, ku ktorému sa súčasná platná právna úprava týkajúca sa sociálneho zabezpečenia plne priblížila. T. Piketty je presvedčený, že globalizácia by mala zmeniť smer a cez medzinárodné dohody nájsť model udržateľného ďalšieho rozvoja, ktorý si vyžaduje najmä fungujúce systémy zdravotnej a sociálnej starostlivosti. „ Naším primárnym cieľom by nemala byť samotná liberalizácia, obchod sa musí stať prostriedkom, ako dosiahnuť vyššie ciele. Už by nemali byť podpisované dohody, ktoré znižujú tarify a obchodné bariéry bez toho, aby sa zaoberali klimatickými a širšími ekonomickými problémami. Predmetom zmlúv by naprí klad mali byť minimálne dane zo ziskov korporácií a ciele týkajúce sa emisií, ktoré môžu byť jasne overené a za ktorých porušenie môžu byť uplatňované sankcie, ako aj progresívne zdaňovanie, ktoré zmierni príjmové nerovnosti a zavedenie majetkových daní na vlastníc tvo boháčov a majiteľov veľkokapitálu “. 107 S jeho názormi sa možno plne stotožniť a na všetkých úrovniach spoločenského, vedeckého, ekonomického i politického života hľadať východiská a odpovede na otáz ky, akou cestou sa ďalej bude uberať ľudstvo nielen v osobných, rodinných, spoločen ských, ale najmä v pracovnoprávnych vzťahoch. Zodpovednosť za riešenie závažných celosvetových a celospoločenských problémov je plne v rukách štátov a ich vlád, štát nych i sociálnych inštitúcií, obcí, miest a predovšetkým zamestnávateľov. Závisí od ich vôle a vzájomného dialógu a spolupráce aj so zástupcami zamestnancov, ako aj od ich aktívneho prispenia, ale najmä od rešpektovania základných hodnôt života (t.j. prin cípov slobody, sociálnej rovnosti a sociálnej solidarity ústiacich do sociálnej spravodlivosti,

107 PIKETTY, T.: Kapitál v 21. storočí . Ikar, Bratislava 2015, 749 s.

95