SLP 05 (2013)

Vývoj a súčasný stav SBOP Pred približne dvoma desaťročiami bola Európska únia dôležitým globálnym ak térom predovšetkým v oblasti hospodárskych vzťahov, avšak len málo nasvedčovalo tomu, že bude schopná prevziať na seba časť postupne rastúcej zodpovednosti regionál nych organizácií ako globálny bezpečnostno-politický aktér v podobe realizácie miero vých operácií, resp. realizácie opatrení prispievajúcich k udržiavaniu medzinárodného mieru a bezpečnosti obecne, a k ochrane ľudských práv špecificky. Od roku 1999 však Európska únia implementovala radu zmien za účelom realizácie Spoločnej bezpeč nostnej a obrannej politiky ako jedného z nástrojov pre dosiahnutie proklamovaného cieľa prispievať k „ efektívnemu multilaterálnemu systému vedúcemu k spravodlivejšiemu, bezpečnejšiemu a viac zjednotenému svetu “. 2 Jedným z najvýraznejších a najviditeľnej ších súčastí tohto procesu sa stali operácie krízového manažmentu. V súčasnosti systém krízového manažmentu SBOP umožňuje Únii reagovať na celé spektrum udalostí, kríz a konfliktov za použitia civilných a vojenských prostriedkov. Môže byť využívaný pre prevenciu konfliktov, rovnako ako aj pre posilňovanie a podporu medzinárodného mieru a bezpečnosti mimo územie členských štátov EÚ. 3 Lisabonskou zmluvou došlo k rozšíreniu spektra operácií a opatrení, ktoré podľa čl. 43 ZEÚ „ zahŕňajú spoločné ope rácie odzbrojovania, humanitárne a záchranné misie, misie vojenského poradenstva a vo jenskej pomoci, misie na predchádzanie konfliktom a na udržiavanie mieru, misie bojových síl v rámci krízového riadenia vrátane misií na opätovné nastolenie mieru a stabilizačných operácií po ukončení konfliktu. Všetky tieto misie môžu prispievať k boju proti terorizmu, vrátane podpory tretích krajín v boji proti terorizmu na ich územiach. “ V rámci krízo vého manažmentu sú pritom možné nielen vojenské operácie, ale i operácie civilného charakteru, či hybridné vojensko-civilné operácie. V praxi boli civilné misie realizova né ako policajné operácie, operácie na podporu vlády práva, reformy bezpečnostného sektoru, či monitorovacie misie. Vývoj posledných dvoch dekád však neznamenal len vytvorenie príslušného európ sko-právneho rámca, ale tiež zriadenie finančných a inštitucionálnych štruktúr, 4 vrátane stálych vojenských štruktúr. V rámci Rady EÚ tak vznikol Politický a bezpečnostný vý bor, ktorý vykonáva veliteľskú a kontrolnú právomoc nad kontingentmi EÚ, či Vojenský výbor EÚ a ďalšie orgány. 5 Po prvých skúsenostiach s implementáciou opatrení krízové 2 Európska bezpečnostná stratégia – Bezpečná Európa v lepšom svete, Berlín, 12.11.2003, S0230/03, dostupné online http://consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/031208ESSIISK.pdf. Podrobnejšie k Európskej bezpečnostnej stratégii pozri například: QUILLE, Gerrard. The European Security Strategy: a framework for EU security interests? International Peacekeeping . 2004, 11, 3, s. 422-438; BISCOP, Sven a Jan Joel ANDERSSON (eds.). The EU and the European security strategy: forging a global Europe . 1. publ. New York [u.a.]: Routledge, 2008. 3 Čl. 42 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ). 4 FAIX, Martin. Medzinárodnoprávny rámec zahraničnopolitických misií Európskej únie . Praha: Univerzita Karlova v Praze, 2012, s. 23-31. 5 Ibid ., s. 99-110.

25