SLP 05 (2013)

ho manažmentu sa ukázala nutnosť vzniku operatívnych kapacít. 6 Následne vznikli zo skupenia typu Bojových skupín EÚ, Európskych síl rýchlej reakcie, či Európskych žan dárskych síl. Všetko tieto aspekty sú čriepkami vývoja, ktorým nastal prerod Európskej únie z výlučne civilnej, predovšetkým hospodárskej mocnosti, na bezpečnostno-po litického, a čiastočne i vojenského aktéra. V rámci SBOP Únia doposiaľ realizova la viac než 20 vojenských (alebo hybridných civilno-vojenských) operácií. Doposiaľ boli všetky operácie implementované so súhlasom hosťujúceho štátu a ich mandát bol poväčšine na úrovni mierových operácií ( peacekeeping ), avšak súčasný právny rámec i realizačné kapacity Únii umožňujú zapojenie i do operácií tzv. robustného peacekee pingu, či dokonca operácií na vynútenie mieru ( peace enforcement ). L’udské práva ako súčasť právneho rámca vojenských operácií EÚ Pre Európsku úniu, ako integračný projekt založený na mieri, spolupráci a vláde práva, sú ľudské práva a základné slobody neodmysliteľnou súčasťou jej hodnôt a práv neho základu jej fungovania. Článok 2 ZEÚ deklaruje: „ Únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám. Tieto hodnoty sú spoločné člen ským štátom v spoločnosti, v ktorej prevláda pluralizmus, nediskriminácia, tolerancia, spravodlivosť, solidarita a rovnosť medzi ženami a mužmi. “ Pokračujúci mainstreaming ľudských práv do všetkých aspektov pôsobenia Európskej únie je neodškriepiteľný. 7 To platí samozrejme i pre oblasť spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany, t.j. SBOP. 8 Bolo by ťažko predstaviteľné, aby Únia nasadzovala vojenské jednotky v operáciách, ktorých cieľom je často práve podpora a ochrana ľudských práv, 9 a pritom jej počínanie 6 Ibid ., s. 35-40. 7 Podpora ľudských práv vo vonkajších vzťahoch Európskej únie zahrnuje rôznorodé opatrenia, ako napríklad ľudskoprávne klauzuly v rámci zmlúv uzatváraných Európskou úniou s tretími štátmi, smernice na podporu špecifických ľudskoprávnych aspektov, vytvorenie pozície Zvláštneho predstaviteľa EÚ pre ľudské práva, prijímanie sankcií proti jednotlivcom alebo režimom zodpovedným za vážne porušenia ľudských práv, alebo podporu mezinárodného trestného súdnictva. Obecne pozri: http://eeas.europa.eu/ human_rights/index_en.htm. 8 Pozri dokument EÚ venovaný špecificky tomuto aspektu, dostupné online: http://www.consilium.euro pa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/hr/news144.pdf; pozri tiež napríklad HAZELZET, Hadewych , Human Rights Aspects of EU Crisis Management Operations: From Nuisance to Necessity, International Peacekeeping Vol. 13 (2006), s. 564-581; TROSZCZYNSKA – VAN GENDEREN, Wanda. Human Rights Challenges in EU Civilian Crisis Management: the cases of EUPOL and EUJUST LEX. Occasional Paper – No. 84, 09. august 2010, dostupné online na http://www.iss.europa.eu. 9 Napríklad mandát operácie EUSEC RD Congo explicitne spomína podporu ľudských práv. Mandát je zakotvený v Rozhodnutí Rady 2010/565/SZBP z 21. septembra 2010 o poradnej a pomocnej misii Európskej únie v oblasti reformy sektora bezpečnosti v Konžskej demokratickej republike (EUSEC RD Congo) (Ú.v. L 248, 22. september 2010, s. 59), v ktorom sa uvádza, že „ EÚ nepretržite podporuje reformu sektora bezpečnosti v KDR, čo je jedným z prvkov všeobecnejšieho záväzku EÚ podporovať rozvoj a demokraciu v oblasti Veľkých jazier v Afrike, pričom dbá na presadzovanie politík, ktoré sú v súlade s ľudskými právami a s medzinárodným humanitárnym právom, demokratickými normami a zásadami dobrej správy vecí verejných, transparentnosti a rešpektovania právneho štátu ”. Ďalším príkladom misie s mandátom explicitne

26