SLP 05 (2013)

jednotne aplikovať abstraktne formulované kritériá efektívnej kontroly nad územím či jednotlivcami. Napríklad v prípade represívnych opatrení vykonávaných na palube vládnej alebo vojenskej lode (napr. zadržiavanie pirátov vo väzbe) je pomerne široko akceptovaný názor, že sú použiteľné ľudskoprávne záväzky štátu vlajky, 53 resp. ak sa jedná o situáciu v rámci operácie Atalanta, potom sa aplikujú i ľudskoprávne záväzky EÚ. Pre situácie prenasledovania, zastavenia a obsadenia lode už však uvedené platiť nemusí. Ako je totiž v takomto prípade možné definovať efektívnu kontrolu? Je mož né sa domnievať, že vojenská loď vykonáva efektívnu kontrolu už v momente, kedy je pirátska loď na dosah jej zbraní alebo dokonca v jej operačnom dosahu? Odpoveď na tieto otázky komplikuje i oprávnená pochybnosť, či práve teritorialita je skutoč ne rozhodujúcim faktorom pre posudzovanie aplikácie práv zaručených Dohovorom. Prameňom pochybností je jednoduchá úvaha týkajúca sa faktu, že EÚ, podobne ako iné medzinárodné organizácie, nemá vlastné územie a preto i výkon jej jurisdikcie ne môže byť spájaný práve s územím, na rozdiel od štátov. I keď by sme mohli považovať územia členských štátov súhrnne za územie EÚ, funkčný charakter únijných kompe tencií poukazuje skôr na funkčný charakter výkonu jurisdikcie Európskou úniou. 54 Problematikou extrateritoriálnej aplikácie práv vyplývajúcich z EDĽP sa zaoberal ESĽP v rozhodnutiach Rigopoulos a Medveyev . Práve tieto rozsudky znova zvýrazni li špecifiká, keďže v oboch prípadoch ESĽP nielen konštatoval, že doba väzby osôb podozrivých z pirátstva nebola v súlade s čl. 5 ods. 3 EDĽP, ale tiež vyzval formulácii relevantných právnych kritérií pre námorné operácie. 55 Je evidentné, že (extrateritoriálna) aplikácia práv zaručených Dohovorom musí byť vyhodnocovaná pre každý jednotlivý prípad a musí zohľadňovať práve i špecifiká ope rácie či konkrétneho opatrenia realizovaného v jej rámci. Vyvstáva samozrejme otázka, či a ako je možné tento postup realizovať v každodennej praxi. Bude tak nutné počkať za hodnotením a formuláciou presnejších kritérií pre tento druh operácií príslušnými orgánmi. 56 Stanovisko ESĽP, prípadne iných relevantných orgánov, by mohlo prispieť ku koherentnejšej a efektívnejšej ochrane ľudských práv v multinárodných operáciách ako Atalanta, a tým i ku zvýšeniu právnej istoty a zamedzeniu vzniku medzier v ochra ne, ktoré vznikajú ako dôsledok súčasného „kúskovitého“ prístupu k problematike extrateritoriálnej aplikácie ľudských práv. 57 Na druhej strane je zjavné, že komplexnosť 53 ESĽP, Rigopoulos proti Španielsku, 12. januára 1999, sťažnosť č. 37388/97. Ako poukazujú Geiss a Petrig , tento názor môže byť založený nielen na základe priamej aplikácie zásady štátu vlajky, ale tiež na akejsi „kvázi-teritorialite“ lode, či na základe efektívnej kontroly vládnych orgánov v podobe osôb s príslušnou právomocou na palube lode nad zatknutými osobami (GEISS, Robin a Anna PETRIG. Piracy and Armed Robbery at Sea . Oxford: Oxford University Press [2011], s. 104-106). 54 NAERT, Frederik. The Application of International Humanitarian Law and Human Rights Law in CSDP Operations , op.cit. , s. 208. 55 TREVES, Tullio. Piracy, Law of the Sea, and Use of Force: Developments off the Coast of Somalia. European Journal of International Law . 2009, roč. 20, č. 2, s. 399-414, s. 409. 56 GEISS, Robin a Anna PETRIG, op.cit. , s. 108. 57 Ibid ., s. 114.

38