SLP 05 (2013)

tejto zásady. Kritiku si diplomatické záruky vyslúžili napríklad od Rady OSN pre ľud ské práva, 73 ako aj v judikatúre 74 ESĽP. Okrem nevyriešených otázok týkajúcich sa zásady non-refoulement, v Dohode o odovzdávaní medzi EÚ a Mauríciom naďalej absentujú ustanovenia regulujúce obdobie pred odovzdaním (tzv. pre-transfer period ), ale i podrobnejšia úprava podmienok pre odovzdanie, či možnosti súdneho prieskumu rozhodnutí o odovzdaní. V tomto smere teda k výraznejšiemu posunu zatiaľ nedošlo. Súhrnne tak pohľad na obsah tzv. transferových dohôd, ale i skúsenosti s ich imple mentáciou, poukazujú na fakt, že i napriek zreteľnej snahe Európskej únie o garanciu ľudskoprávneho štandardu sú identifikovateľné a naďalej pretrvávajú určité nedostatky. Reakciou na ne by mali byť modifikácie v praxi uzatvárania dohôd EÚ o odovzdáva ní s ďalšími krajinami, ako Mozambikom, Juhoafrickou republikou či Tanzániou. 75 Implementácia operácia Atalanta zvýraznila i malý praktický dopad obecných prehlá sení, ako napríklad prehlásenia Rady EÚ o nutnosti vykonávať transfery spôsobom zlučiteľným s relevantným medzinárodným právom, a predovšetkým medzinárodným právom ľudských práv. Prax ukazuje, že je nutná vôľa implementovať takýto záväzok do právneho rámca operácie nielen v podobe politických vyhlásení, ale predovšetkým vytvorením relevantných kontrolných mechanizmov, a to i s prihliadnutím k nutnosti nájdenia prijateľného riešenia zohľadňujúceho tak efektívne plnenie ľudskoprávnych záväzkov EÚ, ako aj efektívnej realizácie cieľov operácie. Záver Analýza ľudskoprávnych aspektov operácií EÚ v tomto príspevku nie je zďaleka vyčerpávajúcou, keďže výzvou nielen pre prax, ale i pre odbornú diskusiu ostávajú okrem tu analyzovaných otázok extrateritoriálnej aplikácie a aspektov dohôd o odo vzdávaní aj ďalšie otázky, ako napríklad dopad rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN v zmysle ich možného derogačného účinku voči ľudskoprávnym štandardom, či im plikácie vzťahu 76 medzi medzinárodným právom ľudských práv a medzinárodným hu manitárnym právom. Hlavným cieľom príspevku tak nebolo poskytnúť komplexný pohľad na problematiku, ale na základe analýzy vybraných aspektov ozrejmiť fakt, že i keď sa ľudské práva stali jedným zo základných kameňov právneho rámca vojenských 73 Pozri napríklad Správu zvláštneho spravodajca pre mučenie a iné neľudské či ponižujúce zaobchádzanie – Report of the Special Rapporteur on Torture and Other Cruel, Inhuman and Degrading Treatment or Punishment, UN Doc A/HRC/13/39 z 9. februára 2010, s. 18, ods. 67. 74 ESĽP, Saadi proti Taliansku , sťažnosť č. 37201/06, rozsudok zo dňa 28. februára 2009; Ismoilov proti Rusku , sťažnosť č. 2947/06, rozsudok zo dňa 24. apríla 2008; Ryabikin proti Rusku , sťažnosť č. 8320/04, rozsudok zo dňa 19. júna 2008. 75 Uzatvorenie dohôd o odovzdávaní s uvedenými štátmi sa predpokladá, pozri: Council of the European Union, Press Release, Foreign Affairs, 3005th Council Meeting, 7828/1/10 REV 1, 22 March 2010, do stupné online: http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/113482.pdf. 76 K problematike vzťahu medzi EDĽP a medzinárodným humanitárnym právom pozri napríklad rozsudky ESĽP Varnava a Ostatní proti Turecku , 18. septembra 2009, ods. 185 a Al-Jedda proti Spojenému kráľovstvu , 7. júl 2011, ods. 107. Pozri tiež NAERT, Frederik. International Law Aspects of the EU’s Security and Defence Policy , op.cit., s. 589-641, predovšetkým ale s. 607-615.

42