ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

vyhnutnosti, ktorá je kvalitatívnym limitom trvania väzby (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 18. 10. 2001, sp. zn. II. ÚS 55/1998). V zmysle zásady proporcionality väzba nesmie byť použitá vtedy, ak by nebola úmerná opatreniu trestného práva hmotného, ktoré obvineného podľa očakávania postihne, ak by bola nepomerne prísnym proces ným opatrením vzhľadom na význam veci a očakávanú sankciu alebo možno dôvodne očakávať, že v prípravnom konaní dôjde k zastaveniu trestného stíhania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 7. 10. 1993 sp. zn. 2 Ntv 382/1993). Dôvodnosť podo zrenia, opierajúca sa o konkrétne skutočnosti, plne postačuje aj štandardom plynúcim z rozhodovacej činnosti ESĽP (napríklad rozsudok ESĽP vo veci Campbell a Hartley proti Veľkej Británii z roku 1990), ktorá pre dôvodnosť podozrenia vyžaduje určité množstvo faktov alebo informácií umožňujúcich objektívnemu pozorovateľovi urobiť si záver o tom, že osoba, proti ktorej sa vedie trestné konanie, mohla spáchať trestný čin (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 6. 4. 2023, sp. zn. 1To/2/2023). Pre výkon väzby „Štát musí zabezpečiť, aby pozbavenie osobnej slobody jednotlivca bolo v podmienkach, ktoré sú zlučiteľné s rešpektovaním ľudskej dôstojnosti, aby spôsob, ktorým sa vykonalo opatrenie ho nevystavovalo tiesni alebo ťažkostiam v intenzite pre sahujúcej nevyhnutnú mieru utrpenia, ktorá je vlastná pozbaveniu osobnej slobody a že vzhľadom na praktické požiadavky uväznenia je jeho zdravie a pohoda primerane zabezpečené.“ [(Rozsudok ESĽP zo dňa 10. 1. 2012 vo veci Ananyev a ďalší proti Rusku, sťažnosť č. 42525/07 a č. 60800/08)]. 10.6 Rozhodovacia činnosť Ústavného súdu SR Ústavný súd SR v súvislosti s väzbou posudzuje vo väčšine prípadov prieťahy v ko naní vo veci samej a v rozhodovaní o väzbe, ale aj charakter a závažnosť posudzovanej trestnej činnosti, primeranosť väzby, najmä však nedostatočné odôvodnenie a znaky arbitrárnosti rozhodnutí všeobecných súdov, ktoré vyúsťujú napríklad do porušenia základného práva na osobnú slobodu. Podľa Ústavného súdu SR pri rozhodovaní o väzbe musia byť súčasne splnené formálne predpoklady väzby (existencia uznesenia o začatí trestného stíhania a uznesenia o vznesení obvinenia) a materiálne predpokla dy väzby (existencia skutočnosti osvedčujúcich kvalifikované podozrenie, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu a že sa obvinený trestného činu dopustil). Zároveň musí existovať niektorý z väzobných dôvodov uvedených v § 71 Trestného poriadku. Do väzby možno vziať len obvinenú fyzickú osobu a uznesenie súdu o vzatí do väzby sa musí odôvodniť aj skutkovými okolnosťami. Individualizácia odôvodnenia väzby nie je samoúčelná, lebo osoba vo väzbe môže svoje právo žiadať o prepustenie z väzby a podávať opravné prostriedky proti rozhodnutiam o jej ponechaní vo väzbe efektívne využiť, len ak pozná skutkovú a nadväzujúcu právnu argumentáciu (Nález Ústavného súdu SR zo dňa 11. 1. 2005, sp. zn. III. ÚS 220/2004). Z Nálezu Ústavného súdu SR zo dňa 12. 8. 2015, sp. zn. II. ÚS 277/2015 vyplýva, že dôvodom na prepustenie z väzby sú prieťahy v konaní vo veci samej. Dĺžka konania o väzbe spravidla nie je dôvodom na prepustenie obvinené-

140