ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024
nahradenia väzby pri obzvlášť závažných zločinoch vyslovil Ústavný súd SR záver, že požiadavka existencie výnimočných okolností na prepustenie z väzby osoby stíhanej pre podozrenie zo spáchania obzvlášť závažného zločinu vo svojej podstate predpokladá vyššiu mieru rizika, že osoby stíhané za závažnú trestnú činnosť by sa v prípade ich prepustenia z väzby snažili utiecť alebo sa skrývať, aby sa tak vyhli trestnému stíhaniu, pôsobili na svedkov, znalcov či spoluobvinených s úmyslom mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie či pokračovali v trestnej činnosti. Podmienka zisťovania takýchto výnimočných okolností na nahradenie väzby zárukou tak podľa názoru Ústavného súdu SR sleduje legitímny cieľ a je ústavne udržateľná. 12 Vydanie rozhodnutia o nahradení väzby nie je výsledkom konštatácie súdneho orgánu, že ne existuje riziko z naplnenia niektorého väzobného dôvodu, pretože aj na vydanie roz hodnutia o nahradení väzby musí byť naplnený jeden alebo viacero dôvodov väzby, pri uzrozumení s tým, že tieto miernejšie prostriedky sú spôsobilé riziko z ich naplne nia znížiť a dosiahnuť účel, ktorý by sa inak dosiahol nariadením väzby. 13 V súvislosti s inštitútom nahradenia väzby dávame do pozornosti Odporúčanie Výboru ministrov R (2006) 13 členským štátom o používaní vyšetrovacej väzby, podmienkach za ktorých sa uskutočňuje a poskytovaní záruk voči zneužitiu . Predmetný dokument kladie dôraz na frekventovanejšie využívanie alternatívnych možností nahradenia väzby. Primárnym cieľom je jednak znížiť počet obvinených, ktorí sú braní do väzby, najmä pokiaľ ide o obvinenia z menej závažných trestných činov, a súčasne znížiť dobu zotrvania ob vinených vo väzbe. Čo sa týka judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, z tej vyplýva jednoznačný záver, že väzbu je potrebné vnímať ako inštitút ultima ratio , čo vyplýva aj z rozhodnutí Rokhlina proti Rusku č. 54071/00, zo dňa 12. októbra 2005, alebo Ilijkov proti Bulharsku č. 33977/96, zo dňa 26. júla 2001. Inštitút nahradenia väzby v zmysle platnej právnej úpravy je preto potrebné využívať vždy, ak to okolnosti prípadu umožňujú. 17.2 Zaistenie vecí dôležitých pre trestné konanie Čo sa týka zaistenia vecí dôležitých pre trestné konanie, to sa spravuje najmä ustanoveniami § 89 až § 98 Trestného poriadku. Za vec dôležitú pre trestné konanie sa považuje vec, ktorá môže slúžiť na účely dokazovania, bola použitá na spáchanie trestného činu alebo bola určená na spáchanie trestného činu, alebo je výnosom z trest nej činnosti. Zaistenie veci na účely dokazovania má prednosť pred inými dôvodmi zaistenia veci. Dôvod zaistenia je možné v priebehu trestného konania zmeniť uznese ním, proti ktorému je prípustná sťažnosť. O zmene dôvodu zaistenia nie je potrebné rozhodovať, ak sú splnené podmienky na uloženie trestu prepadnutia majetku, trestu prepadnutia veci, ochranného opatrenia zhabania veci alebo ochranného opatrenia zhabania časti majetku a táto vec je zaistená na účely dokazovania. V súvislosti s povin 12 Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. 4. 2016, sp. zn. III. ÚS 478/2015. 13 LEFLEROVÁ, Lucia. Nahradenie väzby z hľadiska ústavnoprávnej praxe. Justičná revue , 66, 2014, č. 6-7, s. 847–857.
201
Made with FlippingBook Digital Publishing Software