ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

pracovných dní pred uplynutím predĺženej lehoty. Na konanie o takomto návrhu sa vzťahuje § 76 ods. 3 primerane. Uznesenie, ktorým sa rozhodlo o predĺžení lehoty za istenia, musí byť odôvodnené okolnosťami, pre ktoré nemohlo byť z vyššie uvedených dôvodov o zaistenom majetku, veciach a iných majetkových hodnotách rozhodnuté. Proti uzneseniu je prípustná sťažnosť. Odkladný účinok má iba sťažnosť prokurátora proti rozhodnutiu o nepredĺžení lehoty. Prokurátor, sudca pre prípravné konanie a súd sú povinní skúmať počas celého trestného konania, či dôvody zaistenia majetku, vecí alebo iných majetkových hodnôt zaistených podľa tohto dielu trvajú. Zaistenie majetku sa vzťahuje aj na plody a úžitky plynúce zo zaisteného majetku. V prípade analyzovaného zaistenia virtuálnej meny ako výnosu z trestnej činnosti podľa § 96d Trestného poriadku u páchateľa trestnej činnosti, typicky napr. krádeže, podvodu alebo vydierania s použitím virtuálnej meny, sa črtá otázka ako naložiť s takto zaistenou virtuálnou menou, berúc do úvahy tú skutočnosť, že takýto výnos z trestnej činnosti nepatrí páchateľovi trestného činu a neprichádza preto do úvahy napr. trest prepadnutia takejto veci alebo prepadnutia majetku. Odpoveď na túto otázku dáva § 97 ods. 1 Trestného poriadku, podľa ktorého, ak vec, ktorá bola v rámci trestného konania vydaná, odňatá, prevzatá alebo inak zaistená, na ďalšie konanie nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy jej prepadnutie alebo zhabanie, vec sa vráti tomu, kto ju vydal, komu bola odňatá alebo u koho bola zaistená podľa osobitného zákona. Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa vlastníkovi veci alebo jej oprávnenému držiteľovi, ktorého právo na vec je nepochybné. V nazna čených prípadoch by sa teda odcudzená virtuálna mena, vylákaná podvodom alebo získaná vydieraním vrátila ich vlastníkom – poškodeným. Iná situácia vzniká u nástroja trestnej činnosti, pretože ten môže patriť páchateľovi trestného činu. Takouto typickou situáciou by bolo zaistenie virtuálnej meny, ktorá bola určená na spáchanie niektorého z korupčných trestných činov a bola zaistená u sa motného jej páchateľa. Do úvahy by tak prichádzal trest prepadnutia veci – zaistených virtuálnych mien, podľa § 60 ods. 1 alebo 2 Trestného zákona alebo trest prepadnutia majetku podľa § 58 Trestného zákona. V súvislosti s trestom prepadnutia majetku je dôvodným uviesť, že § 425 ods.1 Trestného poriadku upravuje zaistenie výkonu trestu prepadnutia majetku a, okrem iného, výslovne zakotvuje, že pri zaistení majetku obvineného sa primerane postupuje aj podľa analyzovaného § 96d Trestného poriadku. Nakoniec aj v súvislosti s nakladaním so zaistenou virtuálnou menou je potrebným podčiarknuť, že s poukazom na viaceré ustanovenia najmä na § 34 ods. 4 Trestného zákona upravujúceho zásady ukladania trestov, § 60 ods. 6 písm. a Trestného zákona upravujúceho trest prepadnutia veci, alebo na § 83 ods. 3 písm. a Trestného záko na zakotvujúceho zhabanie vecí má právo poškodeného na náhradu škody, prípadne

214