SLP 08 (2014)

de nedostatku vierohodnosti, keď nebol schopný predložiť žiadny preukaz totožnosti, štátnu príslušnosť a ani popísať cestu, ktorou prešiel do Holandska. Tiež výpoveď sťa- žovateľa bola vyhodnotená ako nevierohodná, pokiaľ išlo o jeho popis úteku z vojen- ského vozidla. Sťažovateľ sa neúspešne odvolal. Súd posúdil vec podľa článku 3 Dohovoru tak, že vyjadrenia sťažovateľa boli konzis- tentné a tento aj poskytol informácie, ktoré vyvracali závery vlády, spochybňujúce vie- rohodnosť sťažovateľa. Aj keď tvrdenia sťažovateľa boli všeobecnej povahy, bolo ťažké ustáliť, aké ešte ďaľšie dôkazy mohli byť od sťažovateľa dôvodne očakávané na podporu svojich tvrdení. Silným indikátorom pravdivosti jeho tvrdení bola skutočnosť, že po- žiadal o azyl v Holandsku v máji 2001, rok pred tým, ako sa začala demobilizácia. Aj keď vojna sa skončila v júni 2000, dostupné informácie potvrdzovali, že úrady Eritrey nedemobilizovali svoje vojenské oddiely rýchlo a mali záujem, aby svoju armádu čo najdlhšie udržali bojaschopnú. Za všetkých okolností bolo ťažké si predstaviť, akými inými prostriedkami by sa mohol z armády uvolniť len ak dezerciou. Opis toho, ako sa mu podarilo ujsť pri prevoze z vojenského vozidla, aj keď sa mohol zdať zvláštny, avšak neubral mu z jeho vierohodnosti pokiaľ ide o skutočnosť, že je dezertérom. Pokiaľ ide o možné zlé zaobchádzanie v prípade návratu sťažovateľa, Súd poukázal na počet- né správy o zaobchádzaní s dezertérmi, ktoré vyúsťujú do neľudského zaobchádzania. Sťažovateľ trval na tom, že už bol uväznený vojenskými orgánmi Eritrey po tom, ako sa vyjadroval kriticky na stretnutí jeho vojenského oddielu. Pri vyhodnotení všetkých okolností prípadu bolo dostatočné urobiť záver, podľa ktorého je možné uveriť tomu, že v prípade vyhostenia sťažovateľa do krajiny pôvodu by tento bol vystavený skutočné- mu riziku zaobchádzania alebo potrestania v rozpore s článkom 3 Dohovoru. V prípade Salah Sheek v Holandsko 4 sťažovateľ, somálsky štátny občan narodený v roku 1986, opustil Somálsko na falošný pas v máji 2003 a požiadal o azyl po prílete na letisku Schiphol v Amsterdame. Uviedol, že jeho rodina, ktorá patrí k menšinovej populácií Ashraf, odišla z Mogadisha v roku 1991 z dôvodu občianskej vojny a našla útočisko v dedinke vzdialenej 25 kilometrov, kde boli okradnutí o zvyšok ich majetku, ktorý mali so sebou. Dedina bola pod kontrolou klanu Agbal, ktorý prenasledoval sťažovatela a jeho rodinu rovnako ako aj ďalšie tri Ashraf rodiny vediac, že nemajú žiadnu ochranu. Počas viacerých incidentov, ktoré trvali roky, milícia tohto klanu za- bila otca sťažovateľa ako aj jeho brata a dva razy uniesli a znásilnili jeho sestru. Jeho žiadosť o azyl bola zamietnutá v júni 2003, keď minister pre imigráciu dospel k záveru, že nespĺňa podmienky pre udelenie štatútu utečenca, neexistujú dôkazy, že bol zná- mym oponentom miestneho režimu, že by bol členom alebo sympatizantom politickej strany alebo hnutia alebo že by bol býval zadržaný alebo uväznený. Minister dospel k záveru, že problémy sťažovateľa nie sú dôsledkom systematickej dikriminácie, ale všeobecne nestabilnej situácie, v ktorej kriminálne gangy často, svojvolne ohrozujú ľudí. Takže tu nebolo dôvodné riziko, že by bol vystavený zaobchádzaniu v rozpore

4 Rozsudok ESLP, Salah Sheek v Holandsko, sťažnosť č. 1948/04, rozsudok z 11. januára 2007.

125