SLP 08 (2014)

Diplomatické garancie generálneho prokurátora ako také nie sú skutočnými garan- ciami, že nedôjde ku zlému zaobchádzaniu so sťažovateľom. Tento záver je podporo- vaný aj mnohými nezávislými zdrojmi, ktoré potvrdzujú praktiky úradov v rozpore s hodnotami Dohovoru, ktoré sú tadžickými úradmi používané alebo tolerované. Konečne Súd poznamenal, že súdy Ruskej federácie dôsledne neskúmali sťažnosť sťažovatela pokiaľ ide o jeho politické prenasledovanie v Tadžikistane. Súdy náležite nevyhodnotili materiály predložené sťažovateľom v konaní o jeho vydanie a neskúmali možnosť príčinnej súvislosti medzi jeho trestným obvinením a skutočnosťou, že bol politický oponent vládneho režimu. Súd preto dospel k záveru, že vydanie sťažovateľa pána Khaydarova do Tadžikistanu by predstavovalo porušenie článku 3 Dohovoru. Ako nemajetkovú ujmu Súd priznal sťažovatelovi sumu 15.000 EUR. Vo veci Saadi v Taliansko 6 je sťažovatel je štátny občan Tuniska. V roku 2002 bol za- držaný a daný do väzby z dôvodu podozrenia z medzinárodného terorizmu. V roku 2005 bol odsúdený pre trestný čin trestného spiknutia, podvod a obchod s kradnutými ve- cami. V čase prijatia rozsudku pred Veľkou Komorou Súdu prebiehalo odvolacie ko- nanie pred talianskymi súdmi. Rovnako, vojenský súd v Tunise odsúdil sťažovateľa v neprítomnosti na trest 20 ročného väzenia za členstvo v teroristickej organizácii a za nabádanie na teroristické činy. V auguste 2006 bol z väzenia v Taliansku prepustený po odpykaní si trestu. Na základe právnej úpravy bojujúcej proti terorizmu, minister vnútra naradil jeho vyhostenie do Tunisu. Jeho žiadosť o udelenie politického azylu mu bola zamietnutá. Súd na základe Pravidla č. 39 požiadal talianske úrady, aby do ďaľšieho rozhodnutia pozastavili vyhostenie sťažovateľa. Súd nemôže podceňovať nebezpečenstvo terorizmu ako aj podstatné ťažkosti, kto- rým musia jednotlivé štáty čeliť v súvislosti s ochranou spoločnosti pred teroristickým násilím. Napriek tomu, nebolo možné vyvážiť riziko, že by jednotlivec bol vystavený zlému zaobchádzaniu oproti tomu, aké nebezpečenstvo by predstavoval pre spoloč- nosť, ak by nebol vrátený späť. Skutočnosť, že by sťažovateľ mohol predstavovať pre spoločnosť nebezpečenstvo nezmenšuje riziko, že by ho v prípade deportácie čakala ujma. Vzhľadom na to, že článok 3 má absolútnu povahu, bolo by nesprávne požado- vať vyšší štandard dôkazu v prípade osoby, ktorá sa považuje sa takú, ktorá predstavuje vážne nebezpečenstvo pre spoločnosť. Súd znovu pripomenul, že v prípade núteného vyhostenia, aby toto sa považovalo za v rozpore s Dohovorom, je potrebné, aby tu boli dostatočné dôvody na to, aby preukazovali, že by sťažovateľ bol vystavený zlé- mu zaobchádzaniu. Súd sa odvolal na správy Amnesty International, Human Rights Watch, ktoré opisovali znepokojivú situáciu v Tunise, a ktoré sa vzájomne dopĺňali so správami US State Department. Tieto správy hovorili o mnohých prípadoch mučenia osôb, ktoré boli obvinené z terorizmu. Takáto prax sa uplatňuje často na osobách vo väzbe, a zahrňuje zavesenie obvineného na strop, vyhrážanie sa znásilnením, dávanie

6 Rozsudok ESLP (veľká komora), Saadi v Taliansko, sťažnosť č.37201/06, rozsudok z 28. februára 2008.

128