SLP 08 (2014)

elektrických šokov, ponáranie hlavy do vody, fyzické bitie a vypaľovanie horiacou ciga- retou. Tiež správy hovorili o tom, že tieto obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania tuniské úrady nevyšetrujú ale naopak, takto získané donútené priznania sa používajú na usvedčenie obvinených. Naviac, tuniské úrady neponúkli diplomatické záruky, kto- ré požadovala talianska vláda. Ak by aj tuniská vláda ponúkla diplomatické záruky, Súd by sa nevyhol tomu zvážil, či tieto ponúknuté záruky predstavujú dostatočnú záruku, že sťažovateľ bude ochránený pred možným rizikom zlého zaobchádzania. Záverom teda Súd dospel k záveru, že ak by bolo rozhodnutie o vyhostení sťažovateľa vykonané, došlo by k porušeniu článku 3 Dohovoru. Ale sú aj prípady, kde ide o článok 36 ods. 1 Dohovoru, ako napríklad prípad I. a ďalší v. Švédsko. 7 Sťažovatelia sú ruskí štátni občania čečenskej národnosti, ktorým bol odmietnutý azyl vo Švédsku. Čakali na deportáciu do Ruskej federácie. Ich prípad bol o tom, že bolo s nimi zle zaobchádzané Kardyrovou skupinou a teda bolo u nich nové riziko, ak by boli vrátení do Ruskej federácie, nakoľko prvý sťažovateľ zhotovil fo- tografie a napísal správy o mnohých trestných činoch, ktorých sa dopustili agenti štátu proti Čečencom v rokoch 1995 až 2007. Jednou z otázok pred Súdom bola aj tá, či má byť Ruská federácia notifikovaná o prípade sťažovateľov. Tento rozsudok je významný tým, že Súd dospel k záveru, že článok 36 ods. 1 Dohovoru sa nevťahuje na prípad, kedy dôvodom sťažovateľa obrátiť sa na Súd je strach z navrátenia do krajiny pôvodu, kde by ho očakávalo zaobchádzanie v rozpore s článkami 2 a 3 Dohovoru. Teda sťaž- nosť v tomto prípade sa nebude komunikovať štátu pôvodu sťažovateľov. Pokiaľ ide o článok 3 Dohovoru, Súd dospel k záveru, že vykonaním vyhostenia šťažovateľov by došlo k porušeniu článku 3 Dohovoru. Prípad Hirsi Jamaa a ďalší v. Taliansko 8 sa týkal emigrantov zo Somálska a Eritrey, ktorí boli zadržaní na mori talianskymi autoritami a vrátení naspäť do Líbye. Súd dospel k záveru, že sťažovatelia spadajú pod jurisdikciu Talianska pre účely článku 1 Dohovoru. V čase medzi naloďovaním sa na plavidlo až po ich prevzatia Lýbijskými úradmi boli šťažovatelia pod sústavnou a výlučnou kontrolou de jure aj de facto ta- lianskych úradov. Súd zistil, že došlo ku dvojitému porušeniu článku 3 Dohovoru, nakoľko sťažova- telia boli vystavení riziku zlého zaobchádzania v Líbyí, ako aj zlému zaobchádzaniu v Somálsku a Eritrei. Súd tiež dospel k záveru, že presunom sťažovateľov do Líbye, ich talianske úrady, pri plnej znalosti všetkých faktov, vystavili zaobchádzaniu v rozpore s Dohovorom a po tom, ako boli sťažovatelia premiestnení do Líbye, talianske úrady mali vedomosť, alebo mali mať vedomosť o nedostatočných zárukách chrániacich ich pred svojvoľným návratom do krajín ich pôvodu. Súd zároveň zistil porušenie člán- ku 13 v spojitosti s článkom 3 Dohovoru, z dôvodu že sťažovatelia nemali možnosť 7 Rozsudok ESLP (veľká komora), I a ďalší v Švédsko, sťažnosť č.61204/09, rozsudok z 5. septembra 2013. 8 Rozsudok ESLP (veľká komora), Hirsi Jamaa a ďalší, sťažnosť č. 27765/09, rozsudok z 23. februára 2012. Srov. stať Elišky Flídrovej s názvom „Navracení uprchlíků přicházejících přes Středozemní moře: non- refoulement na volném moři“.

129