SLP 07 (2014)

Je teda zrejmé, že ľudskoprávna normativita je (a bola) relevantná v kontexte pôso- benia misie UNMIK. Zároveň nemožno poprieť, že štruktúra misia, a predovšetkým koncentrácia moci v rukách Zvláštneho predstaviteľa, vytvorili per se veľký potenciál pre zneužitie a umožňovali tak (už asbtraktne) porušovanie ľudských práv, proti kto- rým neexistovala právna ochrana, keďže i súdnictvo podliehalo rozhodovacej právo- moci Zvláštneho predstaviteľa a nespĺňalo tak jednu zo základných podmienok posky- tovania efektívnej právnej ochrany obetiam porušení ľudských práv, a to nezávislosti súdnej moci na ostatných zložkách štátu. Môžeme tak konštatovať, že pre UNMIK bol už od počiatku charakteristický mimoriadny potenciál pre porušovanie ľudských práv, a to prakticky bez možnosti sa efektívne proti takýmto porušeniam brániť. Prax bohužiaľ tieto obavy potvrdila, keď i napriek neodškriepiteľnej snahe a úspe- chom, ktoré sa misii OSN pri napĺňaní vyššie uvedených cieľov podarilo dosiahnuť, sa výkon správy Kosova UNMIK pomerne rýchlo stal terčom intenzívnej kritiky. 14 Dôvodom bol predovšetkým fakt, že kým z hľadiska kompetencií UNMIK fungo- val (po právnej i politickej stránke) ako surogát štátu, 15 nezodpovedala jeho vnútorná štruktúra, predovšetkým s ohľadom na tradičnú deľbu moci, ako aj existenciu kon- trolných a vyvažovacích mechanizmov, charakteristikám ústavných systémov demok- ratických štátov. Tento fakt sa javil od počiatku ako mimoriadne problematický práve s ohľadom na brizantnosť situácie, ktorá v praxi postavila na jednu stranu misky váh otázky bezpečnosti a (znovu)nastolenia poriadku a práva, a na druhú stranu dodržia- vanie individuálnych ľudských práv a slobôd. UNMIK sa stal terčom kritiky nielen kvôli porušovaniu práv, ktorých mal byť ga- rantom a ochrancom, ale i kvôli neexistencii mechanizmov, ktoré by umožnili tieto porušenia vyplývajúce z operatívnych a inštitucionálnych aktivít misie OSN pre- skúmať a napraviť. Kritika pomerne precízne poukazovala na problém, ktorý nastáva v situácii vymykajúcej sa typickému rozsahu funkcií, ktoré medzinárodné organizácie plnia. Tým je neexistencia príslušných mechanizmov, prostredníctvom ktorých by bola zabezpečená realizácia zodpovednosti v prípadoch porušenia ľudských práv. V prípa- de UNMIK boli možnosti obetí domôcť sa svojich práv veľmi obmedzené. Nielenže neexistoval procesný postup a ani inštitucionálny mechanizmus, ktorý by umožňoval prezkum postupu Zvláštneho predstaviteľa či ním vydávaných právnych aktov, ale na- vyše personál UNMIK (i KFOR) požíval na území Kosova imunitu pred lokálnymi 14 Pozri napríklad: MÉGRET, F., HOFFMANN, F.: The UN as a Human Rights Violator? Some Reflections on the United Nations Changing Human Rights Responsibilities. In: Human Rights Quarterly . 2003, č. 25, s. 314-342; EVERLY, R.: Reviewing Governmental Acts of the United Nations in Kosovo. In: German Law Journal . 2007, roč. 8, č. 1, s. 21-38. Dostupné z: http://germanlawjournal.com/pdfs/ Vol08No01/PDF_Vol_08_No_01_21-38_SI_Everly.pdf. 15 Ombudsperson Institution in Kosovo, Special Report No. 1, Certain Aspects of UNMIK Regulation No. 2001/18 on the Establishment of a Detention Review Commission for Extra Judicial Detentions Based on Executive Orders, 12. septembra 2001, dostupné z: http://www.ombudspersonkosovo.org/repository/ docs/E4010912a_633702.pdf.

137