SLP 07 (2014)

ni kritike (prichádzajúcej zo všetkých strán) predovšetkým argumentom, že misia už prakticky odovzdala všetky svoje úlohy do rúk kosovských úradov, resp. iných me- dzinárodných organizácií. 52 Panel však v tomto ohľade zaujal rovnaké stanovisko ako Amnesty International, ktorá označila argument Stáleho predstaviteľa za „ an extra- ordinary attempt by UNMIK to deny its liability for violations of the very human rights standards that it was created to uphold and respect “. 53 Panel tak svoju správu uzatvára pomerne pesimisticky, keď uvádza: „ The Panel notes that, despite the lengthy process of issuing admissibility decisions, opinions, and recommendations, UNMIK remains basically unaccountable for its human rights violations. “ Záverom nemožno než potvrdiť hypotézu tejto kapitoly, že pre oblasť zodpovednosti medzinárodných organizácií za porušenia ľudských práv obecne, a v kontexte výkonu dočasnej správy územia špecificky, je charakteristický štrukturálny deficit normatívnej úpravy, ale i inštitucionálneho zabezpečenia efektívnej implementácie už existujúceho medzinárodnoprávneho rámca. Odstránenie tohto deficitu by sa malo nepochybne stať súčasťou programovej agendy medzinárodného spoločenstva, keďže ignorova- nie situácie môže mať za následok stratu, alebo aspoň výrazné oslabenie legitimity fungovania medzinárodných organizácií, z ktorých mnohé už nielen výrazne prispeli k ochrane ľudských práv, ale u ktorých ochrana ľudských práv patrí medzi ich hlavné funkcie a úlohy – ako je to v prípade OSN.

52 Ibid., marg. 100. 53 Ibid.

144