SLP 07 (2014)

dosiahnutiu cieľa ochrany ľudských práv riskuje, že tribunál spochybní spôsob akým bolo štátne opatrenie uskutočnené a dojde k určeniu zodpovednosti štátu a k povinnosti odškodniť investora. Rovnako môže investičný tribunál spochybniť súdne konanie proti zahraničnému investorovi pred vnútroštátnymi súdmi ako v prípade Chevron v. Ekvádor , keď zahraničný investor dosiahol, aby súdne konanie proti materskej firme v USA bolo zamietnuté ako forum non conveniens , z dôvodu, že ekvádorský právny systém posktu- je dostatočné záruky pre prejednanie náhrady škody domorodých obyvateľov. Uvedené súdne konanie bolo následne napadnuté cez investičnú arbitráž. Motivácia štátu vyhnúť sa úhrade finančných prostriedkov za porušenie medzinárodnej investičnej dohody môže predbiehať záujem o plnenie záväzkov z ochrany domorodých kmeňov. V prípade amerického kontinentu je možné napadnúť konanie alebo nekona- nie štátu prostredníctvom regionálne systému ľudských práv. V rámci Medziamerického súdu a komisie Organizácie amerických štátov bolo rozhodnutých niekoľko prípadov zásahu do práv domorodých kmeňov. V uvádzanom systéme je ale otázna vynútiteľnosť záväzkov vyplývajúcich z regionálnych ľudskoprávnych záväzkov. 15 Uvedená skutočnosť neprispieva k zmierneniu tlaku, ktorý môže vyvolať náznak hrozby začatia rozhodcov- ského konania. Takým prípadom bolo opatrenie Indonézskej vlády v roku 2002, keď v dôsledku hrozby hromadnej investičnej žaloby musela vláda prisľúbiť zákaz povrcho- vého ťažby tým, že zmenila status ochranných lesov na lesy pre hospodárske využitie. 16 Keďže doterajšie medzinárodné právo domorodých kmeňov nemá ako celok charak- ter medzinárodnej obyčaje, riešením sa môže javiť opätovné dojednanie investičných dohôd a vyváženie neinvestičných záväzkov ako je ochrana životného prostredia a ľud- ských práv. Uvedené plánuje Indonézska vláda a to zámerom zrušiť svojich 67 investič- ných dohôd a prehodnotiť a dojednať vyváženejšie investičné dohody. 17 To by vytvorilo garanciu autonómie pri štátnych opatreniach vo verejnom záujme, ak sa zachová zá- konný postup a štandard zaobchádzania podľa medzinárodného práva. Čo sa týka zahraničných investorov, ich správanie nie je priamo regulované v me- dzinárodnej investičnej dohode. Mieru ochrany zahrničných investorov by bolo mož- né podmieniť spoločenskou zodpovednosťou podnikov ( corporate social responsibility ). Investor by musel spĺniť kritéria uvedené v neštátnych soft law inštrumentoch, a kto- rých dodržiavanie by muselo podliehať nestrannému monitoringu a mohlo byť zohľad- nené v rozhodcovskom konaní. 15 FOSTER, G.: Foreign Investment and Indigenous Peoples: Options for promoting equilibrium between economic development and indigenous rights. In: Michigan Journal of International Law , 2012, vol. 33, no. 4, s. 659. 16 GROSS, S.: Inordinate Chill: BITS, Non-NAFTA MITS and Host-State Regulatory Freedom - An Indonesian Case Study. In: Michigan Journal of International Law , 2003, vol. 24, s. 1, URL: http://works. bepress.com/stuart_gross/1. 17 TRAKMAN, L., SHARMA, K.: Indonesia’s Termination of the Netherlands Indonesia BIT: Broader Implications in the Asia Pacific?, URL: www.kluwerarbitrationblog.com (29. 9. 2014).

167