SLP 07 (2014)

byť prelomená aktívnym konaním subjektu, ktorý konštantne a systematicky namieta proti vznikajúcej obyčajovej norme (je tzv. trvalým odporcom, persistent objector ). 26 Otázkou zostáva, či všetky ľudské práva možno vnímať ako súčasť všeobecného medzi- národného práva, pôsobiaceho erga omnes . Ako bolo spomenuté vyššie, Medzinárodný súdny dvor označil určité medzinárodnoprávne záväzky za také, na ktorých dodržia- vaní má záujem celé medzinárodné spoločenstvo. 27 K takým podľa Súdu patrí zákaz genocídy, 28 „princípy a normy týkajúce sa základných práv človeka, vrátane ochrany pred otroctvom a rasovou diskrimináciou“, 29 sebaurčovacie právo národov 30 a nie- ktoré pravidlá humanitárneho práva. 31 Súd teda limitoval erga omnes povahu na tie ľudské práva človeka, ktoré sú „základné“ („ basic “). Uvedené však treba interpretovať v dvoch kontextoch. Poprvé, formulácia pochádza z roku 1970 a nebola konečná. Súd totiž nevylúčil, že výpočet týchto práv podlieha vývoju. 32 Podruhé, Súd charakteri- zoval záväzky erga omnes predovšetkým ako tie, „na ochrane ktorých má záujem celé medzinárodné spoločenstvo“. Determinantom povahy erga omnes je teda všeobecný právny záujem, a ten sa nevyhnutne a neustále vyvíja spolu s meniacimi sa potrebami a hodnotami medzinárodného spoločenstva ako celku. Je teda vskutku možné, že tento vývoj dosiahne taký stupeň (ak už aj nedosiahol 33 ), že všetky ľudské práva, resp. ľudské práva všeobecne, budú v spoločnom právnom záujme medzinárodného spoločenstva a budú ním vnímané ako práva a záväzky majúce účinok voči všetkým. Pravdepodobne akceptovateľným môže byť v súčasnosti záver, že ľudské práva, ktoré sú inkorporova- 28 Reservations to the Convention on Genocide, Advisory Opinion , I.C.J. Reports (1951), p. 12: „Dohovor bol zjavne prijatý čisto pre humanitárny a zušľachtilý ( civilizing ) účel … v takomto dohovore niet vlastných záujmov zmluvných strán; všetky zmluvné strany tu majú jeden spoločný záujem, to jest dosiahnutie toh- to vysokého cieľa, ktorý je raison d’etre Dohovoru. V takomto type zmlúv nejde o poskytovanie indivi- duálnych výhod a nevýhod zmluvným stranám, ani o dokonalú zmluvnú rovnováhu práv a povinností“. Pozri aj: Case Concerning Application of the Convention on the Prevention and Punishment of the Crime of Genocide , I.C.J. Reports 1996, para. 31. 29 Barcelona Traction case (1970), paras. 33-34. Pozri aj Human Rights Committee, General Comment no. 31 (2004), no. U.N. Doc. CCPR/C/21/Rev.1/Add.13 (2004), para. 2. 30 East Timor (Portugal v. Australia) , Judgment, I.C.J. Reports 1995, para. 29. Legal Consequences of Palestinian Wall , Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1994, para. 88. 31 Legality of the Threat or Use of Nuclear Weapons, Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1996, para. 79; Legal Consequences of Palestinian Wall, Adv. Opinion, I.C.J. Reports 1994, para. 155. 32 Barcelona Traction case (1970), para. 34. Súd použil exemplifikatívny výpočet práv vo vtedy súčasnom medzinárodnom práve a poznamenal, že tieto práva sa stali súčasťou všeobecného medzinárodného práva, kým iné sú dané medzinárodnými zmluvami kvázi-univerzálneho charakteru („ some of the ... rights ... have entered into the body of general international law ...; others are conferred by international instruments of a universal or quasi-universal character “). 33 The South West Africa Cases (Ethiopia v. Saudi Arabia; Liberia v. South Africa) , Judgment, I.C.J. Reports 1966, p. 6, s. 298 , Judge Tanaka, dissenting: “If we can introduce in the international field a category of law, namely jus cogens , … a kind of imperative law which constitutes the contrast to the jus dispositivum , … surely the law concerning the protection of human rights may be considered to belong to the jus cogens ”. 26 BYERS, M., op. cit. , s. 233. 27 Barcelona Traction case (1970), op. cit.

66