SLP 07 (2014)

pripustiť, že možnosť derogácie konkrétneho práva zakotvená v konvencii bráni vní- maniu tejto ľudskoprávnej normy ako kogentnej, vzhľadom na definíciu v článku 53 Viedenského dohovoru. Prax štátov ukazuje, že za kogentné normy medzinárodné spoločenstvo v súčasnosti považuje jednak normy, ktoré chránia štáty a atribúty ich suverenity, a jednak normy, ktoré chránia základné ľudské práva: teda zákaz agresie a použitia sily, zákaz otroctva, genocídy, 49 mučenia, rasovej diskriminácie a apartheidu, 50 základné princípy humanitár- neho práva a sebaurčovacie právo národov. 51 K uvedeným možno priradiť i zákaz trestu smrti pre mladistvých 52 , zákaz vrátenia osoby na územie štátu, kde hrozí riziko, že bude mučená ( non-refoulement ) 53 a právo na život. 54 Ako pre erga omnes tak aj pre kategóriu ius cogens platí, že „výpočet“ týchto noriem nie je nikdy konečný a podlieha vývoju. Podstatnou je i otázka, aké právne dôsledky prináša so sebou skutočnosť, že určitá ľudskoprávna norma má kogentný charakter. Odpoveď sa odráža od účinkov normy všeobecného medzinárodného práva ako takej: pôsobí erga omnes , a teda reflektuje spoločný záujem medzinárodného spoločenstva ako celku, jej porušením nastupuje špeciálny režim medzinárodnej zodpovednosti 55 a ius standi akéhokoľvek štátu vrátane jeho vlastnej jurisdikcie (tzv. univerzálna jurisdikcia), avšak bez narušenia pravidla sú- hlasu s jurisdikciou medzinárodného rozhodovacieho orgánu 56 či prelomenia imunity štátu. 57 Oproti inej erga omnes norme má však ešte dva atribúty: poprvé, akúkoľvek zmluvu alebo právny akt jej odporujúci zneplatňuje od samého začiatku 58 a podruhé, 49 Armed Activities on the Territory of Congo (Congo v. Rwanda), Jurisdiction and Admissibility , I.C.J. Reports 2006, para. 64. 50 Prosecutor v. Furundžija , ICTY, Trial Chamber, Judgment of 10 December 1998, paras. 148-150. Pozri aj: WET de, E.: The Prohibition of Torture as an International Norm of jus cogens and Its Implications for National and International Customary Law. In: European Journal of International Law, Vol. 15, No. 1, 2004, s. 97-121. 51 Pozri Draft Articles on responsibility of States for Internationally Wrongful Acts, with commentaries, Yearbook of the International Law Commission , 2001, Part Two, commentary to Article 26, paras. 4-6. 52 Inter-American Commission on Human Rights, Res. no. 3/87, Case 9647, In Inter-American Yearbook on Human Rights 1987, s. 260 – 328. Pozri aj UN Economic and Social Council, Res. no. 1984/50 on Safeguards Guaranteeing Protection of the Rights of Those Facing the Death Penalty ; UN Commission on Human Rights, Res. no. 2003/67, 2004/67. Pozri aj Dohovor o právach dieťaťa (1989), čl. 37 a). 53 Report of the UN High Commissioner for Refugees, Suppl. no. 12, UNHCR Reports to General Assembly, 13 September 1985, U.N. Doc. A/40/12 (1985): “Due to its repeated reaffirmation at the universal, regional and national levels, the principle of non-refoulement has now come to be character- ized as a peremptory norm of international law”; Pozri aj ALLAIN, J.: The Jus Cogens Nature of Non- refoulement. In International Journal of Refugee Law , Vol. 13, No. 4, 2001, s. 533-558. 54 PARKER, s. 431; TERAYA, K., op. cit. , s. 927. 55 Pozri Články o zodpovednosti štátov, čl. 40 a nasl. (Draft Articles on responsibility of States for Internationally Wrongful Acts, with commentaries, Yearbook of the International Law Commission , 2001, Part Two). 56 Porov. ale Barcelona Traction case , I.C.J. Reports 1970, p. 325 (Judge J. Ammoun, Separate Opinion). 57 Jurisdictional Immunities case (Germany v. Italy) , I.C.J. Reports 2012. 58 Článok 53 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve (1969).

70