SLP 07 (2014)

nemožno systematickým namietaním vylúčiť jej účinok – koncept trvalého odporcu ( persistent objector ) sa tu teda neuplatňuje. 59 ͸.͸ Prednostná aplikácia podľa ͷͶ͹ Charty OSN Článok 103 Charty OSN stanovuje, že v prípade konfliktu záväzku vyplývajúceho z Charty a záväzku vyplývajúceho z akejkoľvek inej medzinárodnej zmluvy, má závä- zok z Charty prednosť. 60 Uvedené nie je stricto sensu otázkou hierarchie a nenaznačuje umiestnenie týchto záväzkov v medzinárodnoprávnom poriadku – nakoľko Charta OSN narozdiel od kogentnej normy nespôsobuje neplatnosť odporujúcej zmluvy – ale indikuje len tzv. prednosť v aplikácii. Nemožnosť aplikácie ( inapplicability ) a auto- matická neplatnosť pravidla ( voidness ipso facto ), ktoré je v rozpore s ius cogens , môžu pokojne existovať každá vlastným režimom. Otázku stretu týchto dvoch mechaniz- mov možno takmer vylúčiť. Komisia OSN pre medzinárodné právo sa vo svojej práci zaoberala aj otázkou hierarchie a konfliktu medzi normami medzinárodného práva. V záveroch Študijnej skupiny pre fragmentáciu medzinárodného práva dospela k tvr- deniu, že „Charta OSN požíva univerzálnu akceptáciu zo strany štátov, a teda konflikt medzi normou ius cogens a Chartou možno len ťažko očakávať“. 61 Podľa nej všetky orgány OSN, a teda aj Bezpečnostná rada, majú konať v súlade s cieľmi a zásadami OSN, ktoré zahŕňajú aj práva povahy ius cogens . Práve rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN prijímané ako proti-teroristické, tzv. cielené sankcie ( smart sanctions ), boli totiž v ostatných rokoch v centre pozornosti pre ich možný rozpor s ochranou ľudských práv. Rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN, prijímaná podľa kapitoly VII Charty, ktorá vyžaduje od štátov implementáciu sankcií voči osobám podozrivým z ich napojenia na teroristické skupiny, zaväzuje členské štáty OSN napríklad k tomu, aby konkrétnym osobám zmrazili ich bankové účty a uvalili na nich cestovné embargo. Také sankcie však odporujú ľudskoprávnym záväzkom, ktoré štátom vyplývajú z ich ústav alebo medzinárodných zmlúv. 62 Spomenutý postoj Komisie ako aj vývoj judikatúry nazna- čujú v tomto smere „prezumpciu zákonnosti“ rezolúcií Bezpečnostnej rady vo vzťahu k ľudským právam. 63 Lauterpacht však v tejto súvislosti poznamenal: 59 Pozri napr. BYERS, M., op. cit. , s. 217 a s. 222, kde ako príklad spomína reakciu medzinárodného spo- ločenstva na bývalé rasistické režimy v Južnej Afrike; SCHEININ, M., op. cit. , s. 30. 60 „In the event of a conflict between the obligations of the Members of the United Nations under the present Charter and their obligations under any other international agreement, their obligations under the present Charter shall prevail.“ 61 Report of the Study Group of the International Law Commission, Fragmentation of international law: Difficulties arising from the diversification and expansion of international law, U.N. Doc. A/CN.4/L.702 (2006), para. 40 of the conclusions. 62 Pozri napr. rezolúcie BR OSN č. 1267 (1999), č. 1989 (2011). Pozri aj prípad Yassin Abdullah Kadi v. Council of the EU and Commission of the European Communities , Court of First Instance of the European Communities, Case no. T-315/01, Judgment of 21 September 2005, paras. 226 a nasl. Podobne prípad: ECtHR, Al-Jedda v. The United Kingdom , Appl. No. 27021/08, Judgment, 7 July 2011. 63 ECtHR, Al-Jedda case , op. cit. , paras. 102 a 109. Pozri aj súvisiaci komentár o prezumpcii „human-rights- -friendly“ rezolúcií BR OSN: RIŠOVÁ, M.: Tracing the Modus Vivendi between State Obligations under

71