SLP 07 (2014)

ky namietajú, všetky subjekty oprávňujú k dovolávania sa nápravy za ich porušenie. Súčasný stav praxe štátov a medzinárodných súdov naznačuje, že niektoré z ľudsko- právnych erga omnes noriem dosiahli kogentný charakter, ktorý znemožňuje subjek- tom vyhnúť sa pôsobeniu takýchto noriem. Takéto normy nemožno zrušiť, spôsobujú neplatnosť právneho aktu, ktorý je s nimi v rozpore, a nemožno ich ani trvalo namietať s cieľom vymaniť sa spod ich účinku. Nederogovateľnosť ľudských práv, ako je tomu pri práve na život, zákaze mučenia a otroctva či zákaze retroaktivity v trestnom práve, pritom býva častým vodítkom na určenie ich kogentného statusu, nemôže byť však výlučným. Prax medzinárodného spoločenstva v súčinnosti s opinio iuris ukazujú, že aj zákaz genocídy, apartheidu a rasovej diskriminácie, princíp non-refoulement , sebaurčo- vacie právo národov, zákaz trestu smrti pre mladistvých a niektoré pravidlá humanitár- neho práva požívajú charakter ius cogens . Ak sa ochrana týchto ľudských práv dostane do rozporu s iným záväzkom štátu, napríklad s takým, ktorý mu vyplýva z Charty OSN a teda z rezolúcií Bezpečnostnej rady, ľudskoprávna kogentná norma dostane prednosť. Súčasný stav medzinárodného práva totiž naznačuje smerovanie, podľa ktorého síce primárne k takémuto stretu ne- môže dôjsť, avšak v prípade, ak by sa tak stalo, teda v prípade zreteľného vzájomného konfliktu kogentná norma preváži aj nad ustanovením článku 103 Charty.

73