Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

núť iba v odôvodnených prípadoch na zabezpečenie nevyhnutných úloh. Prebieha mimo rámca rozvrhu pracovných zmien a nad určený pracovný čas v znení ust. § 96 ods. 1 ZP. Podstata pracovnej pohotovosti spočíva v očakávaní pridelenia práce, ktoré môže, ale nemusí nastať. Aktívna pracovná pohotovosť už fakticky nespĺňa znaky „po- hotovosti“, pretože počas nech dochádza k výkonu práce, ktorý je pracovným časom a považuje sa za prácu nadčas. Ďalej sa rozlišuje neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku a mimo neho. Okrem započítania alebo nezapočítania obdobia poho- tovosti do pracovného času, rozdiel spočíva „v plneniach“, s ktorými sú obe formy ne- aktívnej pohotovosti spojené. Neaktívna časť pracovnej pohotovosti na pracovisku sa započítava do pracovného času, za jej držanie prislúcha zamestnancovi vyššia odmena ako v prípade pracovnej pohotovosti mimo pracoviska a eventuálne podľa dohody so zamestnancom sa mu môže poskytnúť náhradný odpočinok. 40 Naopak, neaktívna časť pracovnej pohotovosti mimo pracoviska, keď sa zamestnanec zdržiava na dohodnutom mieste a je pripravený na výkon práce, ale prácu nevykonáva, predstavuje dobu zamest- nancovho odpočinku, nie pracovný čas, pričom náhradný odpočinok zamestnancovi nepatrí. 41 Skutočnosť, že neaktívnu časť pracovnej pohotovosti na pracovisku je pracovným časom, bolo opakovane potvrdené judikatúrou Súdneho dvora, konkrétne v kontex- te pohotovosti zdravotníckych pracovníkov (najmä prípady Jaeger, Simap). Ak by sme pracovnú pohotovosť na pracovisku nepovažovali za pracovný čas ohrozil by sa cieľ smernice o pracovnom čase, ktorým je zaistenie bezpečnosti a zdravia pracovníkov, ktorý sa dosahuje aj prostredníctvom minimálneho času odpočinku a prestávok v prá- ci. 42 Ak sa vrátime k trom podmienkam definície pracovného času, v prípade neak- tívnej pracovnej pohotovosti sa oslabuje kritérium „vykonávania činnosti“ a posilňuje skutočnosť, že zamestnanec je zamestnávateľovi k dispozícii. Formulácia „byť k dispo- zícii zamestnávateľovi“ podľa výkladu Súdneho dvora znamená byť fyzicky prítomný na mieste určenom zamestnávateľom a byť mu k dispozícii, aby v prípade potreby mo- hol okamžite poskytnúť príslušné plnenia. 43 Súdny dvor konštatoval, že zamestnanec, ktorý „ je povinný byť k dispozícii svojmu zamestnávateľovi na určenom mieste počas celej dĺžky trvania pohotovosti, je vystavený podstatne väčším obmedzeniam, lebo sa musí zdr- žiavať mimo svojho rodinného a sociálneho prostredia a má menšiu možnosť organizovať si čas, počas ktorého sa od neho nežiada výkon pracovných činností .“ 44 40 Podľa ust. § 85 zamestnancovi za ňu patrí mzda vo výške pomernej časti základnej zložky mzdy, najme- nej vo výške minimálnej mzdy alebo čerpanie náhradného voľna v závislosti od dohody zamestnanca a zamestnávateľa. 41 Zamestnanec nemá nárok na náhradný odpočinok, priznáva sa mi však náhrada mzdy vo výške 20% minimálnej mzdy. 42 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 3. októbra 2000, Simap, C-303/98, ECLI:EU:C:2000:528, bod 49 43 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 10. septembra 2015, Federación de Servicios Privados del sindica- to Comisiones Obreras (CC.OO.) proti Tyco Integrated Security SL,Tyco Integrated Fire & Security Corporation Servicios SA, C-266/14, ECLI:EU:C:2015:578, bod 35. 44 Rozsudok Súdneho dvora EÚ z 9. septembra 2003, Jaeger, C-151/02, ECLI:EU:C:2003:437, bod 65

100