Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

1. AKTUÁLNA PRÁVNA ÚPRAVA CESTOVNÝCH NÁHRAD PRI VYSIELANÍ ZAMESTNANCOV

V súčasnosti čoraz častejšie vzniká na strane zamestnávateľa potreba vyslať zamest- nanca na výkon určitých činností do iného členského štátu. Vysielanie zamestnancov je súčasťou voľného pohybu služieb, v zmysle ktorého majú zamestnávatelia právo po- skytovať služby v inom členskom štáte za rovnakých podmienok, aké tento štát ukladá svojim vlastným štátnym príslušníkom. 6 S cieľom zabezpečiť primeranú ochranu práv vyslaných zamestnancov, garantovať im rovnaké pracovné podmienky ako majú porov- nateľní zamestnanci hostiteľského zamestnávateľa a tým zabrániť sociálnemu dumpin- gu, právna úprava reguluje podmienky vysielania zamestnancov na národnej aj nadná- rodnej úrovni. Základným dokumentom upravujúcim podmienky vyslania na úrovni Európskej únii je smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 96/71/ES zo dňa 16. de- cembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb („Smernica 96/71/ ES“). Pojem vyslanie síce Smernica 96/71/ES a ani iný pracovnoprávny predpis pria- mo nedefinuje, no v zmysle právnej teórie o vyslaní hovoríme vtedy, ak zamestnanec svoju prácu v pracovnom pomere dočasne vykonáva na území iného členského štátu, než v ktorom obvykle pracuje. Pôjde teda o cezhraničné poskytovanie služieb zamest- návateľom prostredníctvom jeho zamestnancov v prospech prijímateľa služby v inom členskom štáte. V zmysle Smernice 96/71/ES je vysielanie zamestnancov možné uskutočňovať na základe 3 právnych modelov 7 , a to buď 1) priamo na základe zmluvy uzavretej medzi vysielajúcim podnikom a stranou pôsobiacou na území daného členského štátu, pre ktorú sú služby určené; 2) vysielaním pracovníkov medzi ovládajúcou a ovláda- nou osobou alebo medzi ovládanými osobami navzájom („koncernové vyslanie“) alebo 3) formou prenájmu pracovníkov zo strany podniku, ktorý je dočasným zamestnávate- ľom alebo sprostredkovateľskou agentúrou („cezhraničné dočasné pridelenie“). Poskytovanie cestovných náhrad Smernica 96/71/ES a rovnako ani smernica 2014/67/EU 8 prijatá za účelom presadzovania smernice o vysielaní dosiaľ nijakým spôsobom neregulovali. Oblasť poskytovania cestovných náhrad bola pred prijatím novej smernice teda plne v právomoci členských štátov, ktoré v súlade so svojimim vnútroštátnymi právnymi poriadkami a praxou stanovovali pravidlá týkajúce sa náhra- dy týchto nákladov.

6 Článok 57 ZFEÚ 7 čl. 1 ods. 3 Smernice 96/71/ES

8 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu („nariadenie o IMI“)

105

Made with FlippingBook Learn more on our blog