Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

o rodičovskej dovolenke ponechané na vnútroštátne právo. 14 Do tohto rámca spadá aj krátenie, pretože nevedie k úplnej strate dovolenky v aktuálnom kalendárnom roku, ale má za následok prepočítanie jej výmery. Krátenie možno ďalej posúdiť pod prizmou rozhodnutia Dicu . Z neho vyplýva, že článok 7 ods. 1 smernice 2003/88/ES 15 nebráni takému vnútroštátnemu ustanoveniu, podľa ktorého sa na účely určenia práv na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorú tento článok zaručuje pracovníkovi za referenčné obdobie, nepovažuje doba trvania rodičovskej dovolenky čerpanej týmto pracovníkom počas daného obdobia, za obdo- bie skutočného výkonu práce. 16 Účel práva na platenú dovolenku za kalendárny rok, ktorý jednak umožňuje pracovníkovi odpočinúť si od vykonávania úloh uložených pracovnou zmluvou, a jednak mu poskytuje čas na oddych a mimopracovné záujmy, je založený na predpoklade, že v priebehu referenčného obdobia skutočne pracoval. Cieľ umožniť mu oddýchnuť si totiž predpokladá, že vykonával činnosť, ktorá na účely zabezpečenia ochrany jeho bezpečnosti a zdravia podľa smernice 2003/88/ES odôvod- ňuje nárok na odpočinok a zotavenie sa. 17 Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) ZP nie je ani v rozpore s pravidlom, podľa ktorého (rodičovská) dovolenka zaručená právom Únie nemôže mať vplyv na právo čerpať inú dovolenku (za kalendárny rok) zaručenú únijným právom, ktorá má iný účel ako prvá uvedená dovolenka. 18 Pri prekrývaní alebo zhode období, na ktoré pripadajú tieto dve dovolenky, rovnako platí, že obdobie rodičovskej dovolenky nezodpovedá obdobiu efektívnemu výkonu práce na účely ur- čenia jeho práv na platenú dovolenku za kalendárny rok. 19 Vtomtoduchu rozhodol aj nemeckýSpolkovýpracovný súd ( Bundesarbeitsgericht ) 20 , keď posudzoval obdobnú národnú úpravu, ktorá umožňuje zamestnávateľovi krátiť ročnú dovolenku o jednu dvanástinu za každý celý kalendárny mesiac rodičovskej do- volenky. 21 15 Článok 7 ods. 1 smernice o niektorých aspektoch organizácie pracovného času: „ Členské štáty prijmú nevyhnutné opatrenia zabezpečujúce, že každý pracovník bude mať nárok na platenú ročnú dovolenku v trvaní najmenej štyroch týždňov v súlade s podmienkami pre vznik nároku a pre poskytnutia takej dovolenky, ustanovenými vnútroštátnymi právnymi predpismi a/alebo praxou.“ 16 Dicu, bod 38. 17 Tamže, body 27 a 28. 18 V zmysle rozsudku Súdneho dvora (veľká komora) z 20. januára 2009 v spojených veciach C-350/06 a Gerhard Schultz-Hoff a ďalší, bod 26. 19 Dicu, bod 37. 20 Urteil vom 19.3.2019, 9 AZR 362/18. 21 § 17 Abs. 1 Bundeselterngeld- und Elternzeitgesetz (BEEG): „ Der Arbeitgeber kann den Erholungsurlaub, der dem Arbeitnehmer oder der Arbeitnehmerin für das Urlaubsjahr zusteht, für jeden vollen Kalendermonat der Elternzeit um ein Zwölftel kürzen. Dies gilt nicht, wenn der Arbeitnehmer oder die Arbeitnehmerin während der Elternzeit bei seinem oder ihrem Arbeitgeber Teilzeitarbeit leistet.“ 14 Článok 5 ods. 3 Rámcovej dohody o rodičovskej dovolenke: „ Členské štáty a/alebo sociálni partneri vyme- dzia štatút pracovnej zmluvy alebo pracovnoprávneho vzťahu počas rodičovskej dovolenky. “

84

Made with FlippingBook Learn more on our blog