Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

NEPREDVÍDATEĽNOSŤ VÝKONU PRÁCE A OCHRANA ZDRAVIA ZAMESTNANCA 1

JUDr. Monika Seilerová PhD 2

ÚVOD Nepredvídateľné časy plnenia pracovných úloh sú jedným z typických znakov moderných spôsobov výkonu práce. Digitálne procesy priniesli ďalší posun v koncep- te flexibility a flexikurity. Trendy ovplyvňujúce mechanizmus pracovného trhu však neostávajú legislatívne nepovšimnuté. Pozitívne možno hodnotiť reakciu Európskej únie na aktuálne problémy pracovného práva, ktoré sa prejavili v prijatí Európskeho piliera sociálnych práv z roku 2017 a naň nadväzujúcej smernice Európskeho parla- mentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii (ďalej len „smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach“). Oba dokumenty vychádzajú z idey zo- súladenia dvoch protichodných aspektov: podpory flexibility v podobe nových foriem práce a zaisten í spravodlivých pracovných podmienok. Rovnica by mala byť jednodu- chá: rozvoj flexibilných modelov prinášajúci úžitok spoločnosti v podobe pracovn ých príležitost í , súčasne dôležitý hybný faktor ekonomickej produktivity, a to všetko so zachovaním vysokej ú rovne sociálnej ochrany. Prijatá smernica predpokladá jej transponovanie vo vnútroštátnych úpravách člen- ských štátov do 1. augusta 2022. Z tohto dôvodu môžeme uvažovať v akých inten- ciách sa dosiahnutie účelu smernice premietne do znenia Zákonníka práce, zákona č. 311/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“). Nepochybný význam smernice oceňujeme pre subjekty inovatívnych foriem výkonu práce (napríklad pla- tformových pracovníkov), aj keď samotné ujednotenie sa na regulácii ich právneho postavenia je ešte stále neutíchajúcim predmetom odborných diskusií. Dosah účinkov smernice je však podľa nás badateľný aj slovenskou právnou úpravou v už aprobova- ných neštandardných pracovnoprávnych vzťahoch. Špecificky sa zameriavame na kva- litu pracovných podmienok v rovine ochrany zdravia zamestnanca, na ktorú nazeráme skrz inštitútu pracovného času. Pracovný čas je jedným z najdôležitejších nástrojov pracovných procesov, faktorom markantne vplývajúcim na súkromný život zamest- nancov a v týchto líniách ho vnímame ako determinant fyzického a duševného stavu človeka.

1 Príspevok bol spracovaný v rámci riešenia grantového projektu APVV–16–0002 Duševné zdravie na pracovisku a posudzovanie zdravotnej spôsobilosti zamestnanca. 2 Katedra pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia Právnickej fakulty Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach.

86