Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

preventívnej politiky (čl. 6 ods. 2 písm. g), ktorá zahŕňa technológiu, organizáciu prá- ce, pracovné podmienky, sociálne vzťahy a vplyv faktorov týkajúcich sa pracovného prostredia. Keďže rozvrhovanie a dĺžka pracovného času sú súčasťou pracovných pod- mienok, ale aj súčasťou organizácie práce, je nutné ich považovať za zložku preventív- nej politiky realizovanej zamestnávateľom v rámci starostlivosti o bezpečnosť a ochra- nu zdravia zamestnancov. Účelom smernice a o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach nie je priamo regulovať aspekty pracovného času. Tie sú ponechané ako predmet úpravy smernice o pracovnom čase. Zameriava sa predovšet- kým na poskytovanie informácií o pracovnom čase a o dobách odpočinku v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES. Povinnosť informovania zo strany zamestnávateľa má zásadný vplyv na vzťah medzi prácou, súkromím zamestnan- ca. Možno predpokladať, že smernicou priznané právo zamestnancov na minimálnu úroveň predvídateľnosti povedie k zmierneniu nepriaznivých dôsledkov premenlivých pracovných režimov. Základným predpokladom účinkov právnej regulácie je vymedzenie jej osobnej pôsobnosti. Pre úniové právo (primárne i sekundárne) je typické, že neobsahuje legisla- tívnu definíciu pojmu pracovník a z tohto dôvodu kritériá jeho právneho vymedzenia nachádzame v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „Súdny dvor“). 6 Netradične potom vyznieva vymedzenie osobnej pôsobnosti smernice o BOZP. Podľa čl. 3 písm. a) tejto smernice je pracovníkom akákoľvek osoba zamestnaná zamestnáva- teľom, vrátane praktikantov a učňov, okrem domáceho služobníctva. Vzhľadom k jej spojitosti s inštitútom pracovného času vzniká otázka, či by uvedená definícia nemala byť smerodajnou aj pri vykonávaní smernice o pracovnom čase a smernice o transpa- rentných a predvídateľných pracovných podmienkach. Výkladové oznámenie Komisie k smernici o pracovnom čase 7 poukazuje na to, že v sprievodnom dokumente k ná- vrhu pôvodnej smernice o pracovnom čase (smernica Rady 93/104/ES z 23. novem- bra 1993) sa navrhlo uplatňovanie pojmu pracovníka ustanovenej v smernici o BOZP. Vo veci Union syndicale Solidaires Isére 8 Súdny dvor tento postup jednoznačne vylú- čil. Konštatoval, že smernica o pracovnom čase nevykonala nijaký odkaz na uvedené ustanovenie smernice o BOZP, ani na definíciu pojmu pracovník podľa vnútroštát- nych predpisov a praxe (bod 27). Už v tomto rozsudku Súdny dvor uviedol, že aj na účely uplatňovania smernice o pracovnom čase má pojem pracovníka samostatný význam vlastný právu Únie a je ho potrebné definovať podľa objektívnych kritérií, kto- ré charakterizujú pracovnoprávny vzťah. Za určujúce znaky pracovnoprávneho vzťahu označuje okolnosť, že osoba vykonáva po určitú dobu v prospech inej osoby a pod 6 DOLOBÁČ, M. a kol., Vybrané otázky sociálneho práva Európskej únie . 1. vydanie. Košice: Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, 2012, s. 25. 7 Výkladové oznámenie Komisie o smernici Európskeho parlamentu a Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (2017/C-165/01), s. 9. 8 Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 14. októbra 2010, Union syndicale Solidaires Isére, C-428/09, ECLI:EU:C:2010:612, bod 27.

88