Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

ods. 1) a osobitne vyčleňuje prístupnosť informácií pre zamestnancov, ktoré vyplývajú z právnych predpisov, kolektívnych zmlúv či ustanovení štatútov (čl. 5 ods. 3). Smernica o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach reguluje aj zmienené úplne alebo prevažne nepredvídateľné pracovné režimy. V týchto prípa- doch je povinnosťou zamestnávateľa informovať pracovníka o referenčnom období (re- ferenčné hodiny a dni) 16 , v ktorom od pracovníka môže byť práca vyžadovaná a mini- málna lehota, v ktorej má pracovník právo byť vopred informovaný o pracovnej úlohe pred jej začiatkom a o lehote, v ktorej môže byť úloha zrušená (čl. 4 ods. 2 písm. m) smernice). Podľa čl. 4 ods. 2 písm. m) smernice má byť pracovník tiež informovaný o skutočnosti, že rozvrh pracovného času je premenlivý, o počte zaručených platených hodín a odmene za prácu vykonanú nad rámec týchto zaručených platených hodín. 17 Nedostatkom smernice podľa nášho názoru je, že legislatívne nevymedzuje čo možno považovať za úplne alebo prevažne nepredvídateľný pracovný režim. Možno preto iba očakávať aké kritéria vymedzí svojím výkladom Súdny dvor EÚ nastávajúcou rozho- dovacou činnosťou. Z bodu 21 vyplýva, že pôjde o pracovnoprávne vzťahy, v ktorých nie je možné vopred určiť rozvrh pracovného času. To však ešte stále nevysvetľuje, v ktorom momente môžeme úplnosť alebo prevahu nepredvídateľného režimu identi- fikovať. Smernica ustanovuje iba pojem pracovného režimu, pod ktorým možno rozu- mieť rozloženie pracovného času a jeho rozdelenie podľa určitej schémy, ktorú určuje zamestnávateľ [čl. 2 písm. c )]. Rovnako nie je bližšie určené ani to akým spôsobom sa môžu určiť referenčné hodiny a dni, napríklad či bude uvedenie formou 24 hodino- vého obdobia počas siedmych dní v týždni splnením požadovanej právnej povinnosti. V súčasnom znení ZP nenachádzame ani vymedzenie pojmu pracovného režimu. Zákonodarca ho používa iba v spojitosti s výkonom práce na pracovné zmeny pod- ľa ust. § 90 ods. 3 a ods. 8 ZP (napr. dvojzmenný, trojzmenný, nepretržitý pracov- ný režim). 18 Domnievame sa, že prípustnosť širšieho výkladu, ako spojitosť s prácou na zmeny, je oprávnená. V aktuálnom právnom stave môžeme pojem pracovný režim použitý v smernici prirovnať skôr k celkovej organizácii pracovného času, teda jeho rozvrhnutiu (rovnomerné, nerovnomerné rozvrhnutie, pružný pracovný čas), vrátane ustanovenia rozvrhu pracovného času a pracovných zmien, ak zamestnávateľ organi- zuje pracovný čas formou práce na zmeny. Napriek tomu považujeme vnútroštátne 16 Podľa čl. 2 písm. b) za referenčné hodiny a dni je potrebné považovať časové intervaly v konkrétnych dňoch, počas ktorých sa môže práca vykonávať na žiadosť zamestnávateľa. 17 Povinnosťou členských štátov je podľa čl. 10 smernice zabezpečiť, aby v prípadoch úplne alebo prevaž- ne nepredvídateľného pracovného režimu zamestnávateľ od pracovníka nevyžadoval prácu, ak nebudú splnené dve podmienky, a to výkon práce v rámci vopred stanovených referenčných hodín a dní a in- formovania pracovníka o pracovnej úlohe vopred v primeranej lehote, ktorú si členské štáty stanovia v súlade so svojím vnútroštátnym právom, kolektívnymi zmluvami alebo praxou. Ak by nebola hoc i jedna z týchto podmienok splnená zamestnanec má právo pracovnú úlohu odmietnuť bez akýkoľvek postihov zo strany zamestnávateľa. 18 V rovnakom kontexte je použitý aj v smernici o pracovnom čase pri vymedzení pojmu pracovníka na zmeny ako pracovníka, ktorého pracovný režim je súčasťou práce na zmeny.

94