SLP 12 (2017)

Otázku získania statusu osoby bez štátnej príslušnosti následkom sukcesie štátu rie- šil v prípade Kurić a ostatní v. Slovinsko (sťažnosť č. 26828/06 549 ) Európsky súd pre ľudské práva a vydal pilotný rozsudok, v ktorom konštatoval, že Slovinsko porušilo ustanovenia článkov č. 8, 13 a 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a to neprijatím adekvátnej právnej úpravy, ktorá by chránila súkromný a rodinný život 8 osôb, sťažovateľov, ktoré stratili trvalý pobyt po vyhlá- sení nezávislosti Slovinska v roku 1991. Juhoslovanská socialistická federatívna re- publika bola federálnym štátom zloženým zo šiestich republík (Čierna Hora, Bosna a Hercegovina, Chorvátsko, Macedónsko, Srbsko, Slovinsko), pričom jej občania mali tzv. „dvojité občianstvo“, pretože okrem občianstva juhoslovanského (federálneho) mali aj občianstvo jednej z republík. Do roku 1974 prevládalo federálne občianstvo, občianstvo republík mohol získať len občan federácie. V rámci federácie platil voľný pohyb v tom zmysle, že občania federácie sa mohli zaregistrovať na trvalý pobyt v ktoromkoľvek členskom štáte a s týmto pobytom súvisela aj možnosť uplatňovať si rôzne občianske, sociálne či politické práva. V prípade, že občan jednej republi- ky získal občianstvo inej republiky, to pôvodné (republikové, nie federálne) stratil. Na úrovni republík bol vedený od roku 1947 register občianstva, ku ktorému pribudol v roku 1974 aj register novorodencov, kde sa zapisovali aj údaje o štátnom občianstve. Zmena nastala v roku 1984, keď zanikol register občianstva a všetky údaje tak boli vedené v registri narodení. Po získaní nezávislosti Slovinsko prijalo nový zákon o ob- čianstve ako aj zákon o cudzincoch, v dôsledku ktorých sa občania bývalej JSFR, ktorí nepožiadali o občianstvo v stanovenej lehote, alebo ich žiadosť bola zamietnutá, stali cudzincami a boli vyčiarknutí z existujúceho Registra stálych rezidentov a premiest- není do Registra cudzincov bez povolenia na pobyt. V dôsledku týchto opatrení bolo v roku 1991 viac ako 25 000 bývalých občanov JSFR legálne pobývajúcich na území Slovinska zbavených trvalého pobytu, čím sa ocitli v horšom postavení ako cudzinci (nie bývalí občania JSFR) v danom štáte. Dôvodom bolo znenie zákona o cudzincoch, ktorý nemal vytvorenú úpravu postavenia pre osoby bez štátnej príslušnosti resp. pre cudzincov „pochádzajúcich“ zo Slovinska. 550 Pre každodenný súkromný život sťažo- vateľov to malo závažné dôsledky spočívajúce v strate prístupu k sociálnym a politic- kým právam, neplatnými sa stali ich doklady totožnosti, vodičské preukazy, zdravotné poistenie, došlo k strate zamestnania či vzdelania a iných príležitostí, vznikli ťažkos- ti pri uplatňovaní si dôchodkových práv, niektoré osoby boli dokonca deportované zo Slovinska. Veľká komora ESĽP vo svojom rozsudku potvrdila, že Európsky dohovor neupravuje právo na štátnu príslušnosť resp. na trvalý pobyt, avšak niektoré obme- dzenia práva pobytu sú v rozpore s právom na súkromný a rodinný život upravenom v jeho článku 8. Zároveň rozhodla, že Slovinsko porušilo právo sťažovateľov upravené 549 ESLP, Rozsudok v merite veci zo dňa 26. 6. 2012. 550 ONDŘEJEK, P. Pilotní rozsudek Evropského soudu pro lidská práva týkajíci se bezdomovectví , Výzkumné centrum pro lidská práva, PF UK, Praha, 2012, dostupné na: http://www.vclp.cz/news/pilotni-rozsu- dek-evropskeho-soudu-pro-lidska-prava-tykajici-se-bezdomovectvi1/ [cit. 2017-05-15].

164