ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

na konkrétnych skutočnostiach, resp. bolo vylúčené (s ohľadom na zrušenie všeobec nej pracovnej povinnosti 34 ), aby dôvod útekovej väzby bol založený na okolnosti, že obvinený nemá stále zamestnanie. Po rozdelení federácie, v podmienkach samostatnej ČR a SR následne boli vykonané ďalšie parciálne novelizácie, ktoré mali za cieľ najmä špecifikáciu skúmania materiálnych podmienok väzby: • v ČR sa tieto novely týkali dôvodnosti trestného stíhania a okolnosti, že zistené skutočnosti nasvedčujú, že skutok je trestným činom a spáchal ho obvinený, resp. okolnosti, že dôvodná obava, ktorá zakladá existenciu niektorého väzob ného dôvodu, musí vyplývať z konania obvineného alebo ďalších konkrétnych skutočností; taktiež bol obmedzený dôvod preventívnej väzby v tom zmysle, že obava pokračovania v trestnej činnosti sa týka činu, pre ktorý je obvinený stíhaný; obmedzovaná bola taktiež aplikácia kolúznej väzby; 35 • v SR prišlo k špecifikácii, že hrozba vysokého trestu nemôže byť samostatným dôvodom útekovej väzby, avšak bola zavedená aj možnosť vzatia obvineného do väzby aj bez existencie niektorého z väzobných dôvodov, ak ide o trestný čin s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej 8 rokov, resp. boli upravené podmienky opätovného vzatia obvineného do väzby v tej istej veci; 36 prvé dve uvedené zmeny boli následne zrušené rekodifikáciou trestného práva procesné ho v roku 2005 (TP 2005 37 ). Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že novely nepredstavovali len lineárny vývoj sme rujúci k zvyšovaniu ochrany práva na osobnú slobodu – sprísňovaním podmienok vzatia do väzby, ale tieto podmienky sa aj zmierňovali (možnosť vzatia do väzby bez väzobného dôvodu vzhľadom na dolnú hranicu trestnej sadzby), čo si vyžiadal zásadný nárast registrovanej kriminality začiatkom 90-tych rokov. K posilňovaniu ochrany práva na osobnú slobodu v kontexte dôvodov väzby však prispela mimo legislatívnej roviny najmä aplikačná prax, ktorá špecifikovala výklad jednotlivých dôvodov väzby, k čomu je možné uviesť nasledujúce príklady: • do roku 1989 sa špecifikácia väzobných dôvodov v judikatúre nevyskytovala výrazne často, príkladom k výkladu kolúznej väzby môže byť napr. judikát R 39/1968, podľa ktorého dôvod kolúznej väzby nemožno založiť na samotnej skutočnosti, že obvinený popiera vinu a je potrebné vykonať vo veci ďalšie dôkazy (výsluchy svedkov); kolúznou väzbou nemožno vynucovať priznanie obvineného; iným príkladom je R 8/1989, ktorý sa týka väzby v štádiu hlav 34 Vypustenie trestného činu príživníctva novelou č. 175/1990 Zb. 35 V ČR novely č. 152/1995 Sb., č. 166/1998 Sb. a 265/2001 Sb. K prvej uvedenej novele, ktorá sa týkala zúženia dôvodu preventívnej väzby, pozri napr. DOLENSKÝ, A.: O novele trestního řádu. Bulletin advokacie, 1995, č. 8 s. 17. K problematike kolúznej väzby pozri RŮŽIČKA, M, ZEZULOVÁ, J.: Zadržení a vazba v českém trestním procesu. 1. vydání. Praha: C. H. Beck, 2001, s. 416–417. 36 V SR novely č. 178/1993 Z. z., 422/2002 Z. z. a 457/2003 Z. z. 37 Zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok.

109