ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

dokazovania. Taktiež súd špecifikoval, 42 že zistenie väzobného dôvodu nie je v rovine istoty, ale musia existovať konkrétne skutočnosti, ktoré zakladajú zákonom predpo kladanú obavu; ak sú takéto skutočnosti uvedené v odôvodení rozhodnutia, takéto rozhodnutie nie je možné považovať za svojvoľné. 43 V neskoršej rozhodovacej činnosti ÚS ČR najmä podrobnejšie špecifikoval okolnosti, ktoré zakladajú jednotlivé dôvody väzby, a to najmä útekovej väzby a jej odôvodnenia aj inými okolnosťami, ako je výška hroziaceho trestu. 44 Všeobecne k odôvodňovaniu väzobných rozhodnutí Ústavní soud kládol zvýšené nároky na ich obsah a podrobnosť, a to najmä v kontexte ďalšieho trvania väzby. 45 Podobne aj ÚS SR už od 90-tych rokov pripomínal, že právna úprava dôvodov väzby (a jej trvania) je v kontexte čl. 17 ods. 5 Ústavy SR integrálnou súčasťou ústav ného poriadku. 46 Výklad dôvodov väzby má teda ústavnú dimenziu, pretože výkla dom a aplikáciou dôvodov väzby (zo strany súdov, ktoré majú právomoc rozhodovať o väzbe) sa napĺňa právo na osobnú slobodu. Konkrétne k dôvodu kolúznej väzby Ústavný súd uviedol, že musí byť založená na presne špecifikovaných okolnostiach, teda nie je prípustné, aby sa odôvodnenie väzobného rozhodnutia obmedzilo „ len na všeobecné konštatovanie, že ‚zo spisového materiálu je evidentná snaha obžalovaného o ovplyvňovanie spoluobžalovaného i svedkov‘. “ Povinnosť založiť väzobné rozhodnutie na konkrétnych skutočnostiach, nie na abstraktnej úvahe, Ústavný súd pripomenul opakovane. 47 Na druhej strane Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti pripo menul aj princíp sebaobmedzenia pri preskúmavaní rozhodnutí všeobecných súdov vo väzobných veciach, pričom platí, že ústavný prieskum sa má obmedziť na to, či boli rešpektované zákonné predpoklady na rozhodnutie vo väzbe (vo svetle ústavných princípov) a či väzobné rozhodnutie vychádzalo zo skutkových dôvodov. K minima lizovaniu zásahov do väzobných rozhodnutí ústavný súd uviedol, že „ ak všeobecný súd dôjde k záveru, že prepustením obvineného na slobodu by mohlo byť zmarené alebo sťažené dosiahnutie účelu trestného konania, taký záver nie je preskúmateľný ústavným súdom, ak inak nedošlo k porušeniu ústavnoprocesných princípov, ktoré upravujú také obmedzenie osobnej slobody, akým je väzba v trestnom konaní. “ 48 42 Uznesenie Ústavního soudu ČR z 21. júna 2001, sp. zn. III. ÚS 185/01, 23/2001 USu. 43 K náležitostiam odôvodnenia väzobného rozhodnutia pozri tiež nález Ústavního soudu ČR z 30. októbra 2001, sp. zn. I. ÚS 381/01, 160/2001 USn. 44 Nález Ústavního soudu ČR z 18. augusta 2005, sp. zn. IV. ÚS 389/05, 162/2005 USn. 45 Nález Ústavního soudu ČR z 31. augusta 2006, sp. zn. I. ÚS 305/06, 155/2006 USn.; nález zo 7. júla 2008, sp. zn. I. ÚS 1348/07, 124/2008 USn. 46 Nález Ústavného súdu SR z 18. októbra 2001, sp. zn. II. ÚS 55/98, vyhlásený v Zbierke nálezov a uznesení ÚS 40/2001 Zb. Us. 47 Nález Ústavného súdu SR z 11. októbra 2001, sp. zn. III. ÚS 38/01, 39/2001 Zb. Us. 48 Uznesenie Ústavného súdu SR z 2. októbra 2003, sp. zn. IV. ÚS 171/03, 336/2003 Zb. Us.

111