ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

súvisí aj množstvo sprievodných negatívnych javov. Väzba nemá povahu satisfakč nú, ani represívnu ako trest. Nesmie byť ani prostriedkom na získanie priznania, ani na uľahčenie trestného stíhania. Pre dosiahnutie účelu trestného konania by mali byť najskôr využité menej závažné zaisťovacie procesné prostriedky. Pritom je nevyhnutné vychádzať zo zásady proporcionality, fakultatívnosti a subsidiarity väzobného stíhania. Zákon č. 301/2005 Z.z. Trestný poriadok (ďalej len „Trestný poriadok“) podmieňuje možnosť vzatia obvineného do väzby a jej ďalšie trvanie, tzv. dvojitým materiálnym predpokladom, a to existenciou dôvodného podozrenia zo spáchania skutku, kvalifi kovaného ako trestný čin a dôvodnej obavy vyplývajúcej z konania obvineného alebo z ďalších konkrétnych skutočností vo vzťahu k niektorej nežiadúcej forme správania, označovanej ako dôvody väzby (tzv. útekové, kolúzne a preventívne) uvedené v § 71 odsek 1 písmeno a) až c) Trestného poriadku. Aj v prípade existencie väzobných dô vodov je nutné pravidelne skúmať v každom štádiu trestného konania, či väzbu ako poslednú možnosť nemožno nahradiť iným inštitútom, napríklad zárukou, sľubom alebo peňažnou zárukou. Dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutia o väzbe, okrem vy sporiadania sa s otázkou možností jej nahradenia alternatívnymi prostriedkami, musí okrem iného zodpovedať skutočnosti, že väzba je len dočasný zabezpečovací inštitút, má fakultatívnu povahu a mala by trvať len nevyhnutný čas. V Slovenskej republike je v súčasnosti aktuálna otázka primeranosti väzby vo vyšetrovaní s ohľadom aj na podm ienky a dôvodnosť jej uloženia a výkonu, dĺžku trvania a možnosti jej náhrady. 10.2 Väzba v európskom a národnom kontexte Hoci vyšetrovacia väzba patrí do výlučnej právomoci členských štátov Európskej únie, opatrenia o pozbavení osobnej slobody sú dôležitou súčasťou politiky Európskej únie v oblasti spravodlivosti. Pri uplatňovaní práva Európskej únie musia právne predpisy členských štátov Európskej únie dodržiavať normy stanovené v Dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie (2016/C 202/02) zo dňa 7. 12. 2000 (ďalej len „Charta“). Možno poukázať aj na vyjadrenie Parlamentného zhromaždenia Rady Európy, podľa ktorého „Vyšetrovacia väzba by sa mala použiť len výnimočne, ako po sledná možnosť, ak alternatívy k väzbe nepostačujú na zabezpečenie integrity konania“ alebo vyjadrenie Európskej rady, že „Napriek tomu, že väzba predstavuje nevyhnutný nástroj v trestnom konaní, existuje široký konsenzus, že aplikovať by sa mala ako po sledná možnosť (ultima ratio)“. V rámci Dohovoru je potrebné poukázať na Čl. 5, ktorý upravuje právo na slobo du a bezpečnosť a Čl. 6, upravujúci právo na spravodlivé súdne konanie. Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť, pričom nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem stanovených prípadov a pokiaľ sa tak stane v súlade s konaním ustanoveným zákonom. Zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby za účelom pred vedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak sú oprávnené dôvody domnievať sa, že je potrebné zabrániť jej v spá-

131