ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

chaní trestného činu alebo v úteku po jeho spáchaní nemu [Čl. 5 odsek 1 písmeno c) Dohovoru]. Každý, kto je zatknutý, musí byť oboznámený bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie, s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu. 4 Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody v súlade s ustanoveniami odseku 1 písmeno c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie (Čl. 5 odsek 3 Dohovoru). Každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbave nia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné. 5 Podľa Čl. 6 odsek 2 Dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. Aktuálne je potrebné zvýrazniť aj Odporúčanie Komisie (EÚ) 2023/681 z 8. de cembra 2022 o procesných právach podozrivých a obvinených osôb, na ktoré sa vzťa huje väzba, a o materiálnych podmienkach obmedzenia osobnej slobody. Stanovujú sa v ňom štyri hlavné zásady, a to, že by väzba mala byť krajné opatrenie, s väznenými osobami by sa malo zaobchádzať s rešpektom a dôstojne a v súlade s povinnosťami podľa Čl. 3 Dohovoru a Čl. 4 Charty, obmedzenie osobnej slobody by malo byť or ganizované takým spôsobom, ktorým by sa uľahčila sociálna reintegrácia väznených osôb s cieľom predchádzať recidíve a odporúčanie by sa malo uplatňovať bez rozdielov v pohlaví, etnickom pôvode, veku alebo v postavení. V rámci procesných práv podozri vých a obvinených osôb sa stanovujú zároveň minimálne štandardy pre osoby, na ktoré sa vzťahuje väzba, a to potreba existencie dôvodného podozrenia a dôvodov väzby, odôvodnenie rozhodnutí o väzbe, pravidelné preskúmanie väzby, zabezpečenie výslu chu podozrivej alebo obvinenej osoby, účinné prostriedky nápravy a právo na opravný prostriedok, čo najkratšia dĺžka trvania väzby a započítavanie väzby k dĺžke trestu. Osobná sloboda sa na národnej úrovni v Slovenskej republike zaručuje predovšet kým v Čl. 17 odsek 1 Ústavy SR, a to v rámci základných ľudských práv a slobôd. Podľa Čl. 17 odsek 2 Ústavy SR nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Obvineného alebo podozrivého z trest ného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania, vypočutá a najneskôr do 48 hodín a pri trestných činoch terorizmu do 96 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepus tení na slobodu. 6 Následne podľa Čl. 17 odsek 5 Ústavy SR do väzby možno vziať

Dohovor, Čl. 5 odsek 2. Dohovor, Čl. 5 odsek 4.

4

5

6 Zákon č. 460/1992 Zb., Ústava SR, čl. 17 odsek 3.

132