ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

iba z dôvodov a na čas ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Inštitút väzby súvisí aj so základnými zásadami trestného konania. Ide o zásadu primeranosti a zdržanlivosti, podľa ktorej možno do základných práv a slobôd osôb v prípadoch dovolených zákonom zasahovať len v miere nevyhnutnej na dosiahnutie účelu trest ného konania, pričom treba rešpektovať dôstojnosť osôb a ich súkromie. 7 Ústava SR tvorí jeden celok, a preto zásah do práva na osobnú slobodu nemožno ospravedlňovať len so zreteľom na jej Čl. 17. Podmienkou ústavnosti väzby je aj jej súlad s Čl. 50 odsek 2 Ústavy SR, podľa ktorého každý, proti komu sa vedie trestné konanie, sa po važuje za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným rozsudkom jeho vinu. Väzba nutne zasahuje aj do v zásade neporušiteľných oblastí súkromia a dôstojnosti jedinca, do výkonu jeho iných Ústavou SR zaručených základných práv a slobôd. Podmienkou ústavnosti väzby musí byť aj jej určenie v súlade s normami vyjadrujúcimi všeobecné zásady, vlastné právnemu štátu pri obmedzovaní základných práv a slobôd. Takouto normou je aj Čl. 13 odsek 4 Ústavy SR, podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel, pričom takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. Ústavná úprava väzby je „lex specialis“ vo vzťahu ku generálnej ústavnej norme o dôvodoch (hmotnoprávna rovina) a spôsobe (procesnoprávna rovina) pozbavenia osobnej slobody v rozsahu: a) dôvodov na pozbavenie osobnej slobody (Čl. 5 odsek 1 písmeno c) a Čl. 5 odsek 2 a 3 Dohovoru a Trestný poriadok), b) osobitných záruk pri rozhodovaní o vzatí do väzby (Čl. 17 odsek 2 a 3 Ústavy SR) a c) kontroly zákon nosti pozbavenia osobnej slobody vo väzbe (Čl. 17 odsek 5 Ústavy SR a Čl. 5 odsek 4 Dohovoru). 8 „Ústava sama teda neustanovuje ani dôvody väzby, ani čas, na ktorý mož no vziať do väzby, ale odkazuje v tomto smere na zákonnú úpravu. Príslušná zákonná úprava obsiahnutá predovšetkým v Trestnom poriadku je tak integrálnou súčasťou ústavného rámca zaručenej osobnej slobody. Jej nerešpektovanie je zároveň nerešpek tovaním ústavy, a tým i porušením ňou zaručeného práva na osobnú slobodu“. 9 Účelom trestného konania je náležité zistenie trestných činov, spravodlivé po trestanie ich páchateľov a odňatie výnosov z trestnej činnosti, pričom orgány činné v trestnom konaní a súdy musia rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. 10 Väzba je procesný prostriedok zabezpečovacieho charakteru, ktorým sa obvinený dočasne pozbavuje osobnej slobody s cieľom zabezpečenia jeho osoby na účely trestného konania. 11 Zároveň je väzba najzávažnejší zásah do osobnej slobody a nie je namieste, ak by bola príliš prísnym zaisťovacím opatrením s prihliad nutím na závažnosť činu a očakávaný trest. Je potrebné zohľadniť aj zásadu prezumpcie 8 OROSZ, Ladislav, SVÁK, Ján a kol. Ústava Slovenskej republiky. Komentár. Zväzok I. Bratislava: Wol ters Kluwer SR, s. r. o., 2021, s. 207. 9 Nález Ústavného súdu SR zo dňa 18. 10. 2001, sp. zn. II. ÚS 55/98. 10 Trestný poriadok, § 1. 11 ČENTÉŠ, Jozef a kol. Trestné právo procesné. Všeobecná a osobitná časť. Šamorín: Heuréka, 2012, s. 231. 7 Trestný poriadok, § 2 odsek 2.

133