ZAJIŠŤOVÁNÍ V TRESTNÍM ŘÍZENÍ 2024

neexistovala časová súvislosť so spáchaným trestným činom). Spoločným rysom bolo vždy obchádzanie zákona a absencia dobrej vôle zo strany príslušníkov Policajného zboru. Takýto postup už vykazuje znaky neprípustnej svojvôle. 5 Zo staršej rozhodova cej činnosti Ústavného súdu SR dávame do pozornosti uznesenie, v zmysle ktorého má zadržaná osoba právo zvoliť si obhajcu a radiť sa s ním už v priebehu zadržania; má prá vo požadovať, aby obhajca bol prítomný pri jej výsluchu, ibaže je obhajca v zákonnej lehote nedosiahnuteľný. Prítomnosť obhajcu a možnosť radiť sa s ním už v priebehu zadržania môže zadržaná osoba uplatniť v prípade, že v lehote stanovenej zákonom, po ktorú je možné osobu zadržiavať, sa obhajca dostaví k výsluchu. Skutočnosť, že obhajca je nedosiahnuteľný, neznamená, že orgány vyšetrovania nemôžu pokračovať v objasňovaní spáchaného činu a s tým súvisiacimi úkonmi. 6 17.1.2 Väzba Väzba ako zaisťovací inštitút je upravená v ustanoveniach § 71 až § 79 Trestného poriadku. Práve väzbou sa do osobnej slobody zasahuje najintenzívnejšie, pretože obvinený, ktorý sa berie do väzby, sa v podstate pozbavuje osobnej slobody, aj keď niektorí autori používajú pojem „obmedzenie osobnej slobody” aj pri väzbe. Z for málneho hľadiska pritom ide o obmedzenie (pozbavenie) osobnej slobody nevinnej osoby, t. j. osoby, ktorej ešte nebola vyslovená vina právoplatným odsudzujúcim roz sudkom, a pre ktorú platí prezumpcia neviny. Z tohto dôvodu sa väzba chápe ako nutné zlo trestného konania. Trestný poriadok preto stanovuje dôvody, na ktorých základe sa môže rozhodnúť o vzatí obvineného do väzby, maximálne lehoty trvania väzby a prostriedky, ktorými sa väzba môže nahradiť, hoci existuje dôvod na vzatie obvineného do väzby. Väzba plní výlučne zaisťovaciu funkciu a nemožno ju považovať za trest. Zaistenie osoby obvineného jeho vzatím do väzby je často nevyhnutné, aby sa predišlo zmareniu dosiahnutia účelu trestného konania, no zároveň platí, že väzba je krajné a výnimočné opatrenie ( ultima ratio ), a ak je to možné, treba hľadať iné pros triedky jeho zaistenia na účely trestného konania, ktoré sú k jeho základným právam a slobodám šetrnejšie. 7 Z uznesenia Ústavného súdu SR z roku 2016 vyplýva, že čl. 17 ods. 2 Ústavy SR obsahuje vo vzťahu k väzbe právo byť vo väzbe len zo zákonného dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu, právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak je táto nezákonná, právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou.8 Pri rozhodovaní o väzbe postačuje dostatočne preukázať podozrenie, že obvinený spáchal skutok, ktorým naplnil znaky skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Dôvodné podozrenie predpokladá existenciu faktov alebo 5 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 4. 2020, sp. zn. IV. ÚS 102/2020. 6 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. 5. 1999, sp. zn. II. ÚS 54/99. 7 ŠIMOVČEK, Ivan; SZABOVÁ, Eva. a kol. Trestné právo procesné . 4. vyd. Plzeň: Aleš Čeněk, 2023. s. 118. ISBN 978-80-7380-927-0. 8 Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. 6. 2016, sp. zn I. ÚS 336/2016.

199