Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

Počas čerpania otcovskej dovolenky zamestnancovi nepatrí mzda ani náhrada mzdy. Tieto pravidlá platili aj pred prijatím novely. Zmena nastala v hmotnom zabezpečení otca počas trvania otcovskej dovolenky. Zamestnanec na otcovskej dovolenke je hmot ne zabezpečený dávkou materské. Ide o dávku poskytovanú z nemocenského poistenia za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom poistení. 7 Otec dieťaťa má nárok na materské ako tzv. iný poistenec (§ 49 ZSP), ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol pred podaním žiadosti o materské nemocensky poistený najmenej 270 dní. Otec dieťaťa má nárok na materské v období 2 týždňov od priznania materského, ak ide o otca dieťaťa do uplynutia šiestich týždňov odo dňa pôrodu, pričom prekážkou tohto nároku nie je poberanie materského alebo rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Po uplynutí šies tich týždňov odo dňa pôrodu má otec dieťaťa nárok na materské, ak matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. Celkové obdobie trvania nároku iného poistenca na materské je 28 týždňov od priznania materského (31 týždňov, ak je osamelý, resp. 37 týždňov, ak sa súčasne stará o dve a viac detí). Nárok na materské iného poistenca zaniká najneskôr dovŕšením tretieho roku veku dieťaťa. Podstata zmeny právnej úpravy teda nespočíva v zavedení otcovskej dovolenky, pracovné voľno bolo zamestnancovi – otcovi upravené aj v predchádzajúcom znení Zákonníka práce. 8 Zlepšenie starostlivosti o novonarodené dieťa je predovšetkým v sú bežnej finančnej kompenzácii otca a matky z materského poistenia. Pri nárokoch na materské pre otca (slovníkom zákona o sociálnom poistení „iný poistenec“) sa ešte na moment pristavíme. V praxi bolo pomerne bežné, že otec ozná mil zamestnávateľovi čerpanie rodičovskej dovolenky, počas tohto obdobia požiadal o vyplácanie dávky materské a súčasne sa zamestnal u iného zamestnávateľa. Nie vý nimočne dochádzalo k situácii, že zamestnanec vykonával tú istú prácu, v tých is tých priestoroch iba pre iného zamestnávateľa, ktorý bol napr. dcérskou spoločnosťou pôvodného zamestnávateľa a pod. V takýchto prípadoch po čase Sociálna poisťovňa odmietala vyplácať materské, čo bolo napádané súdnou cestou. Napokon rozvírenú súdnu prax ustálil v prospech postupu Sociálnej poisťovne Najvyšší správny súd (sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021), ktorý uviedol, že samotná skutočnosť, že otec die ťaťa prakticky bezodkladne po deklarovaní prevzatia dieťaťa do svojej starostlivosti, a za týmto účelom po nastúpení rodičovskej dovolenky, sa zamestnal v novom pra pocta prof. JUDr. Helene Barancovej. Krakow : Spolok Slovákov v Poľsku – Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2014, s. 319–331. Žuľová, J.: Diverzifikácia rodinných foriem v odraze pracovnoprávnych vzťahov. In: Labor Ipse Volupas : pocta prof. JUDr. Helene Barancovej. Krakow : Spolok Slovákov v Poľsku —Towarzystwo Slowaków w Polsce, 2014, s. 331–343. 7 Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. 8 Smernica 2019/1158 zdôrazňuje, že existencia práv sa posudzuje podľa obsahu a nie podľa pomeno vania, a preto zavedenie otcovskej dovolenky, ale ani inej dovolenky, ak už v právnom poriadku štátu existuje porovnateľný inštitút, nie je nutné. Pre porovnanie novela Zákonníka práce nezaviedla tzv. opatrovateľskú dovolenku podľa čl. 6 smernice, pretože sa už v zmysle § 141 ods. 1 Zákonníka práce poskytuje pracovné voľno z dôvodu ošetrovania chorého člena rodiny a dávku podľa zákona o sociálnom poistení.

152