Morávek, J., Pichrt, J. (eds.) Pracovní právo a sociální ochrana v nejisté době

Pre úplnosť musíme uviesť, že k zmene ust. § 141 ods. 1 Zákonníka práce predsa len došlo, keďže vek dieťaťa, ktoré zamestnanec ošetruje, sa zvýšil z desiatich rokov veku na jedenásť rokov veku dieťaťa, resp. do dovŕšenia osemnásteho roku veku die ťaťa, ak ide o dieťa s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom. Uvedená zmena však sledovala zosúladenie terminológie Zákonníka práce so znením § 39 zákona o so ciálnom poistení a nie transpozíciu smernice 2019/1158. 5. Pracovné voľno z dôvodu vyššej moci Článok 7 smernice 2019/1158 zaväzuje členské štáty prijať opatrenia na zabezpe čenie toho, aby mal každý zamestnanec právo na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci z naliehavých rodinných dôvodov v prípade choroby alebo úrazu, pri ktorých je nevy hnutná bezprostredná prítomnosť zamestnanca. Členské štáty môžu obmedziť právo na pracovné voľno z dôvodu vyššej moci na určité časové obdobie za každý rok, alebo na jednotlivé prípady alebo oboje. Ani v tomto prípade zákonodarca nemusel prijať novú úpravu, nakoľko uvedenú situáciu pokrýva ust. § 141 ods. 2 písm. c), ods. 5 a 6 Zákonníka práce. Zamestnávateľ je v zmysle týchto ustanovení povinný poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno z dô vodu sprevádzania 1. rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošet renie pri náhlom ochorení alebo úraze a na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z ro dinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v ka lendárnom roku, ak bolo sprevádzanie nevyhnutné a uvedené úkony nebolo možné vykonať mimo pracovného času, 2. zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov na nevyhnutne potrebný čas, najviac na desať dní v kalendárnom roku. Na účely určenia celkového rozsahu pracovného voľna poskytnutého zamestnan covi v kalendárnom roku sa za jeden deň považuje čas zodpovedajúci priemernej dĺžke pracovného času pripadajúceho na jeden deň, ktorý vyplýva z ustanoveného týžden ného pracovného času zamestnanca, pričom sa zamestnanec posudzuje akoby praco val päť dní v týždni. Zamestnávateľ môže určiť, že ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.

33