Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

na základe skutkových okolností spisu. 45 Za takých okolností, ako boli tie sporu vo veci samej, sa za zamestnávateľa vodičov nákladných vozidiel v medzinárodnej cestnej doprave považuje dopravca, ktorý zamestnal dotknutú osobu, ktorému je táto oso- ba prakticky k dispozícií bez obmedzenia na neurčitý čas, ktorý má právomoc dávať jej príkazy a ktorý prakticky znáša mzdové náklady, s výhradou overenia skutkových okolností, ktoré musí vykonať vnútroštátny súd. 46 Generálny advokát však uvádza, že vo veci samej sa nejde o otázku „vyslania“ v pravom zmysle slova, ale skôr o „danie k dispozícii“ pracovníkov na neurčitý čas zo strany spoločnosti AFMB podnikom so sídlom v Holandsku, 47 pričom je potrebné zohľadniť okrem iného aj skutočnosť, že úloha, ktorú zohrávala AFMB v súvislosti s vodičmi, sa obmedzovala hlavne na vy- plácanie miezd a vyplácanie príspevkov na sociálne zabezpečenie cyperským orgánom. Zároveň, pokiaľ ide o otázku zneužitia práva, podľa generálneho advokáta bolo spoloč- nosti AFMB postavenie „zamestnávateľa“ priznané len prostredníctvom sofistikovanej právnej štruktúry podľa súkromného práva, zatiaľ čo jej zmluvní partneri vykonávali skutočnú kontrolu nad zamestnancami, čo zvyčajne patrí do právomoci zamestná- vateľa v rámci pracovnoprávneho vzťahu, a že bol schopný využiť základné slobody vnútorného trhu a usadiť sa na Cypre a odtiaľ poskytovať služby podnikom so sídlom v Holandsku. 48 Generálny advokát vo svojich návrhoch zdôraznil, že realizácia tejto právnej štruk- túry mala podľa všetkého za následok zhoršenie sociálnej ochrany vodičov, zatiaľ čo bývalí zamestnávatelia z nej podľa všetkého mali prospech z hľadiska mzdových ná- kladov. 49 Na základe posúdenia, ktoré má vykonať vnútroštátny súd, dospel k záveru, že existuje zneužitie práva, ktoré znemožňuje AFMB, odvolávajúc sa na svoje údaj- né postavenie zamestnávateľa, aby požiadali vnútroštátne orgány, aby RVSB vyhlásil cyperské právne predpisy uplatniteľné na dotknutých vodičov. V prípade analogickej aplikácie argumentácie generálneho advokáta na problém prideľovania štátnych príslušníkov tretích krajín na územie Slovenskej republiky mož- no vysloviť názor, že v prípade podozrenia vnútroštátnych orgánov na obchádzanie vnútroštátnych predpisov upravujúcich vstup občanov tretích krajín na pracovný trh prostredníctvom inštitútu dočasného vyslania / pridelenia je možno od poskytovate- ľa služieb požadovať preukázanie existencie reálneho vyslania. V prípade nesplnenia povinnosti vysielajúcej agentúry na preukázanie existencie reálneho vyslania by bolo možné za zamestnávateľa považovať subjekt, ku ktorému bol štátny príslušník tretej krajiny pridelený a v prípade absencie pracovného povolenia posudzovať danú situáciu ako nelegálne zamestnávanie podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. o ne- legálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov

45 AFMB a i., C-610/18, ECLI:EU:C:2019:1010, bod 57 46 AFMB a i., C-610/18, ECLI:EU:C:2019:1010, bod 63 47 AFMB a i., C-610/18, ECLI:EU:C:2019:1010, bod 67 48 AFMB a i., C-610/18, ECLI:EU:C:2019:1010, bod 77 49 AFMB a i., C-610/18, ECLI:EU:C:2019:1010, bod 81

122