Úvahy k budoucímu vývoji pracovněprávní úpravy

o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákon , ďalej len „zákon o ochrane verejného zdravia“ ). Opakujúce vymedzenia sa javia ako nad- bytočné, avšak nespôsobujú aplikačné problémy. Z hľadisko exaktnosti a čistoty práv- neho textu doplnenie o časť „podľa pokynov zamestnávateľa za mzdu alebo odmenu“, nie je pre identifikáciu zamestnanca na účely BOZP vôbec nevyhnutné. Pokynové právo zamestnávateľa je imanentnou súčasťou definície závislej práce v ust. § 1 ods. 3 ZP. Zhodné tvrdenie platí aj pre časť definície „za mzdu alebo odmenu“, aj napriek tomu, že už nie je jedným z priamych identifikátorov závislej práce . Rovnako ako v prípade úniovej právnej úpravy, zo zákona č. 124/2006 Z. z. o bez- pečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) vyplýva povinnosť zamestnávateľa plánovať a vykonávať politiku prevencie, ktorá zahŕňa aj zavádzanie metód organizácie práce a skvalitňovanie pra- covných podmienok (§ 5 ods. 2 písm. h). Jednoznačnosť výroku, že pracovný čas je základným obsahovým prvkom pracovných podmienok napokon vyplýva priamo zo Zákonníka práce (napr. ust. § 43 ods. 3). Z ákon o ochrane verejného zdravia na rozdiel od zákon a o BOZP podáva aj legálnu definíciu pracovných podmienok [ust. § 2 ods. e)], ktorými sú fyzikálne, chemické, biologické, fyziologické, psychologické faktory a spô- sob výkonu práce pôsobiace na zdravie a pracovnú výkonnosť človeka v pracovnom procese. Ďalej je uvedené, že pôsobenie týchto faktorov je ovplyvňované režimom prá- ce, odpočinkom a technickým stavom pracovného prostredia. Skutočnosť, že režim práce a odpočinku sú určujúcim faktorom stavu pracovných podmienok zamestnanca dosvedčuje aj vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 542/2007 o podrobnostiach o ochrane zdravia pred fyzickou záťažou pri práci, psychickou pracovnou záťažou a senzorickou záťažou pri práci (ďalej len „vyhláška“). Pri všetkých troch typoch zá- ťaží, ktorých hodnoty boli zistené ako zvýšené sa vyžaduje, aby zamestnávateľ na ich predchádzanie vykonával technické, organizačné a iné opatrenia. Vyhláška vypočítava, že jedným z organizačných opatrení pri fyzickej, psychickej či senzorickej záťaži je režim práce a odpočinku. Vplyv pracovného času na zdravie, konkrétne na jeho du- ševnú zložku vyplýva aj z hodnotiacich charakteristík práce a pracovného prostredia pri meraní psychickej pracovnej záťaže. Podľa ust. 5 ods. 4 písm. h) vyhlášky je nimi práca na zmeny, práca nadčas alebo nočná práca. Keďže zákon o BOZP ako aj zákon o ochrane verejného zdravia nepriamo označujú, že nastavenie režimu pracovného času a dôb odpočinku vedie k účinkom na zdravie zamestnanca, domnievame sa, že podzá- konn ú úpravu bude nutné podrobiť aktualizácii s ohľadom na rozvíjajúce sa formy výkonu práce prinášajúce nepredvídateľné pracovné režimy . S ohľadom na štúdie o vplyve pracovnej pohotovosti na zdravie 12 (mimo aktívnej, ktorá sa považuje za prácu nadčas) si myslíme, že i inštitút neaktívnej pracovnej pohotovosti na pracovisku i mimo pracovis- ka by mal byť súčasťou charakteristík pri meraní psychickej pracovnej záťaže. Pracovná pohotovosť je predsa v mnohých povolaniach bežným nástrojom zabezpečenia nepre- 12 NICOL, A.-M., BOTTERILL, J., S., On-call work and health: a review. In: Environmental Health : A Global Access Science Source 2004, Vol. 3, No. 15.

90