50 / 68
50
| Tescoma magazín
Má rád polievky, ale také, ČDD
Lukáš Latinák
najradšej „varí“
tovary prispôsobené
na okamžitú konzumáciu
Zhovárala sa: Iveta Schäfferová
Ak by sme začali životopisom, systémom
súčasnosť – minulosť, bolo by to stručné:
otec dvoch detí, herec, vyučený sklár a vždy
záruka, či už sedíte v divadle alebo pri tele-
víznej obrazovke, že vás čaká zábava. Verím,
že sa zabavíte aj pri čítaní nasledujúcich
riadkov. Ja som sa počas rozhovoru s ním
bavila totiž výborne, aj keď na to, aby som
mohla zapnúť diktafón som čakala hodinu
a pol. Meškal, lebo si zle poznačil termín,
ale predovšetkýmmal otcovské povinnosti,
takže bolo ospravedlnené.
Oplatilo sa však počkať. Veď, čítajte.
Máte za sebou účinkovanie na rôznych
doskách aj v rôznych seriáloch, pred
kamerou aj priamo pred divákmi. Ktoré,
alebo účinkovanie v čom, je pre vás TOP?
Jednoznačne Teatro Tatro. Voľné
združenie režisérov a hercov, ktoré
vzniklo pod Tatrami a neskôr sa presíd-
lilo do Nitry. Myšlienka naň sa zrodila
v hlave Ondreja Spišáka, ktorý si vysníval,
že nebudú chodiť ľudia za divadlom, ale
divadlo za ľuďmi. A tak vznikol divadelný
šiator. Keď sme neskôr v Poľskej Toruni
stavali pred predstavením šapitó, prišli sa
nás domáci opýtať, že kedy prídu herci.
No zajtra, odpovedali sme. A na druhý
deň sa náramne čudovali, že technici,
ktorí stavali pódium, osvetľovali a ozvučo-
vali scénu, hrajú divadlo.
Musí to byť krásny pocit, urobiť všetko
vlastnými rukami...
Určite áno, k všetkému okolo hrania
vzniká akási iná pokora. Človek si musí
všetko „odmakať“ a uvedomí si, že bez
osvetľovačov by nás nebolo vidno, bez
kostýmeriek by sme boli nahí, aj keď to
býva niekedy zámerom, bez zvukárov by
nebola muzika...
Na ktoré z vystúpení Teatro Tatro najrad-
šej spomínate?
Na tie, čo sme hrali vo Vancouveri
v roku 2010 na Olympijských hrách. Mesi-
ac sme žili v Kanade a v rámci kultúrnej
olympiády sa tam zišli svetové telesá. My
ako jediné pouličné divadlo pozvané
z Európy. Každý deň sme hrávali dve až
tri predstavenia, celkovo okolo päťdesiat.
A dostali sme sa aj do celokanadského
vysielania, keď Kanaďanky vyhrali zlato
v štvorbobe. Princíp „Zázračného divadel-
ného automatu” bol jednoduchý – „hrali“
sme olympijské športy. Niekto vykrútil
na kruhu číslo, ktoré zodpovedalo niekto-
rej zimnej disciplíne, automat zarachotil,
otvorila sa scéna a hrali sme carling,
skoky na lyžiach, krasokorčuľovanie...
A čo sa vám tammimo javiska a televízie
najviac páčilo?
Večera v Mongol grile – to bol zážitok!
Človek si naložil sám, na čo mal chuť.
Rôzne mäso, zeleninu a na počkanie mu
to ugrilovali. Išli sme tam hladní a to
bola chyba. Keď hodil kuchár moju misu
na váhu, zbadal som gramáž 950 gramov!
Kuchár na mňa pozrel, vraj či to zdolám,
lebo psovi to nemám dať. Povedal som,
že zvyšok si dám zabaliť, tak sa uspokojil,
ale nakoniec som to tam zabudol...
Čo vás čaká tento rok, tak všeobecne?
Teším sa na sezónu s Teatrom Tatro
– máme sľúbenú Varšavu, Bratislavu,
Prahu... Môžem sa pozerať ako rastú
moji chlapci, točím seriál v česko-sloven-
skej koprodukcii... Skúšať by som mal
autorské divadlo v Astorke. Ešte som nič
podobné nerobil, veľmi sa na to teším.
Zatiaľ neviem o hre nič, ani o úlohe. Celé
to začalo záhadne. Pán režisér nám napí-
sal, že vraj kto chce hrať, nech sa prihlási.
Tak som sa prihlásil, aká bude rola, to sa
uvidí.
Nechystáte sa opäť vo štvorici
po Slovensku?
Rád by som, bol to krásny projekt a ur-
čite by mal pokračovať. Otvárali sa mi oči,
netušil som, čo všetko u nás máme. Ško-