48 |
Tescoma magazín
news
A
j preto sa na našom území „uvelebili“
oba veľkonočné zvyky a viac-menej
pretrvávajú dodnes. Oblievanie dievčat
vodou či už priamo v potoku vedrom,
prípadne hrnčekom vody alebo voňavou
vodou počas Veľkonočného pondelka
malo od nepamäti očistný charakter.
Dievčatám malo zabezpečiť celý rok
zdravie. Veľkonočné šibanie korbáčom,
pleteným z ôsmich čerstvo narezaných
prútov vŕby, malo zase zabezpečiť
znovuobnovenie sily, rastu a zdravia.
Deväťdňový týždeň
Kolískou najvýznamnejšieho a najdôleži-
tejšieho sviatku kresťanského cirkevné-
ho roka je starožidovský pésah (obchá-
dzanie). Slávi sa vždy v prvú nedeľu po
prvom splne mesiaca po jarnej rovno-
dennosti. Je to pohyblivý sviatok a môže
byť od druhej polovice marca do konca
apríla. Kresťanstvo v ňom spojilo
pôvodné pohanské znovuzrodenie jari
a príchod hospodárskeho roka s oslavou
zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Svätý
alebo Pašiový týždeň (pred Veľkou
nocou) je obdobie, keď si kresťania
pripomínajú posledný týždeň Ježišovho
života na zemi. Aj keď sa hovorí týždeň,
ide vlastne o 9 dní s prívlastkami:
Kvetná nedeľa, Modrý pondelok,
Sivý utorok, Škaredá streda, Zelený
štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota,
Veľkonočná nedeľa, Veľkonočný
pondelok. Veľkou nocou sa myslí
tá zo soboty na nedeľu, keď Ježiš
Kristus vstal z mŕtvych.
Tradičná
oblievačka
aj šibačka
Slovenskom „ide“ pomyselná kultúrna hranica medzi veľkonočným šibaním a polievaním.
Zatiaľ čo západná časť Európy „holduje“ obyčaji jarného šibania, východné oblasti
Európy nedajú dopustiť na dobrú polievačku.
Zvyky a tradície
Zelený štvrtok
Na Zelený štvrtok vyháňali
ľudia dobytok na pašu prvý-
krát a na dvere stajní robili
kolomažou alebo cesnakom
kríže, aby ho ochránili pred
strigami. Zlých duchov vyhá-
ňali rapkáčmi a bičmi. Nesme-
li sa hádať ani si nič požičia-
vať. Konzumovali len zelené
jedlá – žihľavu, špenát,
kel, čakanku...
Veľký piatok
Na Veľký piatok sa umývali
v potoku ešte pred východom
slnka, aby sa zbavili rôznych
neduhov a boli celý rok zdraví.
Dievčatá verili, že budú
po umytí čerstvé ako lastovič-
ky, nebudú mať pehy na tvári
a ak si umyjú vlasy, rýchlejšie
budú rásť. Keďže v tento deň
vládla magická sila zeme, bolo
zakázané siať a orať, so zemou
sa jednoducho nemohlo hýbať.
Biela sobota
Na Bielu sobotu upratovali
a začali chystať obradné jed-
lá, najmä šunku z bravčovi-
ny, niekde jahňa alebo barán-
ka a rôzne koláče. Masť zo
šunky odkladali na liečenie
rán a mnohí verili, že chráni
aj pred hadím uštipnutím.
„Pálili judáše” – čiže spaľova-
li oheň starého roka a v do-
mácnostiach zakladali
nové ohne.
Veľkonočná
nedeľa
Na Veľkonočnú nedeľu si
po omši dávali posvätiť jedlá.
Pri stole potom gazda roz-
deľoval vajíčko medzi stolu-
júcich a samotné stolovanie
pripomínalo Štedrú večeru.
Zvyšky z posvätených jedál
sa nesmeli vyhadzovať.
Pálili ich, primiešavali
dobytku do jedla, alebo
ich zakopávali na poli.